TD_ZÁPOČTOVÝ_TEST_2_(58_otazok)

a) teplo, ktoré sa spotrebuje sústavou;

b) teplo, ktoré sa nevracia do sústavy;

c) teplo, ktoré je potrebné dodať do sústavy;

d) časť energie, ktorá sa u skutočných termodynamických dejov spotrebuje na prekonanie odporov.

a) rozdielom entropií;

b) podielom entropií;

c) rozdielom entalpií;

d) podielom entalpií.

a) typický vratný dej u technických zariadení;

b) typický nevratný termodynamický dej, pri ktorom entropia systému len rastie;

c) typický nevratný termodynamický dej, pri ktorom entropia systému sa nemení;

d) typický nevratný termodynamický dej, pri ktorom entropia systému je konštantná.

a) zvyšovaním entalpie plynu;

b) zvyšovaním teploty výstupných plynov;

c) poklesom entropie;

d) nárastom entropie.

a) schopný premieňať teplo na mechanickú prácu odvádzaním tepla z jediného zdroja, pričom nedochádza k žiadnym iným zmenám;

b) schopný vyrábať energiu z ničoho;

c) schopný pracovať bez premeny jednej formy energie na inú formu energie;

d) schopný pracovať neobmedzenú dlhú dobu.

a) termodynamická účinnosť plynovej turbíny;

b) termická účinnosť plynovej turbíny;

c) účinnosť plynovej turbíny;

d) celková účinnosť plynovej turbíny.

a) nárastu teploty plynu;

b) poklesu teploty plynu;

c) zvyšovaniu tlaku plynu;

d) zvyšovaniu teploty a tlaku plynu.

a) kompresný pomer;

b) adiabatický stupeň stlačenia kompresora;

c) adiabatická kompresná účinnosť;

d) polytropická kompresná účinnosť.

a) tepelná energia na kinetickú energiu;

b) privedené teplo na teplotu;

c) tepelná energia na energiu mechanickú a naopak;

d) privedené teplo na tlak.

a) stále s rovnakým množstvom pracovnej látky;

b) s premenlivým množstvom pracovnej látky;

c) po každom cykle s novou pracovnou látkou;

d) s pracovnou látkou s konštantnou teplotou.

a) zľava doprava a zhora nadol;

b) v smere otáčania hodinových ručičiek;

c) sprava doľava a zdola nahor;

d) proti smeru otáčania hodinových ručičiek.

a) odvedeného tepla k vykonanej práci obehu;

b) vykonanej práce obehu k odvedenému teplu;

c) využitého tepla obehom k vykonanej práci obehu;

d) tepla premeneného na prácu obehu k privedenému teplu.

a) dve izobary a dve adiabaty;

b) dve izochory a dve izotermy;

c) dve izobary a dve izotermy;

d) dve izochory a dve adiabaty.

a) expanzný pomer;

b) pomer objemov;

c) kompresný pomer;

d) adiabatický exponent.

a) dve izobary, izochora a adiabata;

b) izobara, izochora, adiabata a izoterma;

c) dve adiabaty, izochora a izobara;

d) dve polytropy, izochora a izobara.

a) Ottovho tepelného obehu;

b) Braytonovho (Ericssonovho) tepelného obehu;

c) Sabatovho tepelného obehu;

d) Clausiovho tepelného obehu.

a) dve izobary a dve adiabaty;

b) izobara, izochora a dve izotermy;

c) dve izochory a dve adiabaty;

d) adiabata, izobara, izochora a izoterma.

a) stupňa stlačenia;

b) pomeru teplôt;

c) expanzného tlaku;

d) zloženia zmesi paliva a vzduchu.

a) stroje hnacie;

b) stroje hnané;

c) stroje tepelné;

d) stroje technické.

a) otvorený obeh;

b) uzatvorený obeh;

c) obrátený obeh;

d) periodický obeh.

a) skutočný tepelný obeh stroja;

b) teoretický idealizovaný tepelný obeh stroja;

c) uzatvorený idealizovaný tepelný obeh;

d) otvorený idealizovaný tepelný obeh.

a) termická účinnosť tepelného obehu;

b) termodynamická účinnosť spaľovania;

c) termodynamická účinnosť premeny tepla;

d) termodynamická účinnosť tepelného mechanizmu.

a) konštantnom tlaku;

b) konštantnom objeme;

c) premenlivom tlaku, objeme a teplote;

d) čiastočne pri konštantnom tlaku, čiastočne pri konštantnom objeme.

a) tlakov;

b) teplôt;

c) privedeného a odvedeného tepla;

d) pomer celkového objemu ku škodlivému objemu.

a) štvordobý zážihový piestový motor;

b) letecký turbokompresorový prúdový motor;

c) vznetový piestový motor;

d) parná turbína.

a) stupňa stlačenia;

b) škodlivého priestoru;

c) teploty paliva;

d) kompresného pomeru.

a) Ericssonovho (Braytonovho) obehu;

b) Ottovho obehu;

c) Charlesovho priameho obehu;

d) Sabatovho obehu.

a) adiabatou, izobarou, izochorou a izotermou;

b) dvomi izobarami a dvomi adiabatami;

c) izobarou, izochorou a dvomi izotermami;

d) dvomi izochorami a dvomi adiabatami.

a) termoprúdenie;

b) zdieľanie tepla;

c) termoradiácia;

d) termokondukcia.

a) tepelnej energie;

b) fotoelektrickej energie;

c) celkovej energie;

d) vnútornej energie.

a) Fourierov zákon;

b) Jordanov zákon;

c) Stefanov-Boltzmanov zákon;

d) Joulov zákon.

a) druhej mocnine teploty povrchu telesa;

b) tretej mocnine teploty povrchu telesa;

c) štvrtej mocnine teploty povrchu telesa;

d) piatej mocnine teploty povrchu telesa

a) pomerná tepelná pohltivosť;

b) pomerná tepelná vyžiariteľnosť;

c) pomerná tepelná sálavosť;

d) pomerná tepelná absorpcia.

a) koeficient tepelného odporu λ;

b) koeficient tepelného vyžarovania λ;

c) koeficient teplotného odporu λ;

d) súčiniteľ tepelnej vodivosti λ.

a) množstvo tepla, ktoré je prenášané látkou;

b) tepelný výkon prenášaný látkou za 1 hodinu;

c) množstvo tepla, ktoré je prenášané látkou za 1 sekundu;

d) prúdenie tepla z miesta „A“ do miesta „B“.

a) súčiniteľ prestupu tepla α;

b) súčiniteľ tepelného toku α;

c) súčiniteľ výmeny tepla α;

d) súčiniteľ vedenia tepla α.

a) pomer hrúbky steny δ a súčiniteľa tepelnej vodivosti λ;

b) pomer súčiniteľa tepelnej vodivosti λ a hrúbky steny δ;

c) pomer hrúbky steny δ a súčiniteľa prestupu tepla α;

d) pomer súčiniteľa prestupu tepla α a hrúbky steny δ.

a) Fourierov zákon;

b) Stefanov-Boltzmanov zákon;

c) Kirchhofov zákon;

d) Boylov zákon.

a) premenách chemickej energie na energiu tepelnú a mechanickú;

b) premenách tepelnej energie na mechanickú energiu;

c) premenách mechanickej energie na tepelnú energiu;

d) premenách chemickej energie na kinetickú a potenciálnu energiu.

a) reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo;

b) reakcia uhlíka a kyslíka pri uvoľňovaní energie;

c) oxidácia aktívnych látok paliva kyslíkom, pri ktorej sa uvoľňuje veľké množstvo tepla;

d) reakcia horľavín s plynom pri uvoľňovaní tepla.

a) chemická reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo;

b) chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo;

c) fyzikálno-chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje energia;

d) chemicko-fyzikálna reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo na iné formy energie

a) chemická reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo;

b) chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo;

c) fyzikálno-chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje energia;

d) chemicko-fyzikálna reakcia, pri ktorej sa spotrebuje teplo na iné formy energie.

a) po ukončení ktorého nezostanú popoloviny;

b) pri ktorom nevzniká kysličník uhličitý;

c) pri ktorom nevzniká kysličník uhoľnatý a kysličník uhličitý;

d) po ukončení ktorého už nezostanú v spalinách spáliteľné látky.

a) nedostatku paliva;

b) nedostatku okysličovadla;

c) vysokom obsahu nespáliteľných látok v palive;

d) prebytku okysličovadla.

a) teplo nevyhnutné pre vznik fyzikálno-chemických reakcií;

b) teplo vytvorené fyzikálno-chemickou reakciou;

c) teplo získané pri zmene jednej formy energie na inú formu energie;

d) teplo, ktoré vzniklo alebo sa spotrebovalo pri chemickej reakcii

a) teplo, ktoré sa uvoľní spálením 1 kg paliva;

b) teplo, ktoré sústava prijme pri izobarickom spálení 1 molu (1 kmolu) látky

v plynnom kyslíku až na konečné oxidačné produkty (CO2, SO2, H2O a pod.);

c) teplo, ktoré je obsiahnuté v 1 kg látky;

d) teplo, ktoré sústava odovzdá pri izobarickom spálení 1 molu (1 kmolu) látky.

a) teplota, pri ktorej po zapálení vznikne prvé vzplanutie ľahkých frakcií prchavého

podielu, avšak po odstránení zdroja tepla k ďalšiemu ohrievaniu paliva plameň

zhasne;

b) teplota, pri ktorej sa látka zapáli bez vonkajšieho podnetu;

c) teplota, pri ktorej sa začne uvoľňovať teplo v dôsledku spaľovacieho procesu;

d) teplota, pri ktorej palivo začne horieť bez zapálenia.

a) teplota, pri ktorej po zapálení vznikne prvé vzplanutie ľahkých frakcií prchavého

b) teplota, pri ktorej sa látka zapáli bez vonkajšieho podnetu;

c) teplota, pri ktorej sa začne uvoľňovať teplo v dôsledku spaľovacieho procesu;

d) teplota, pri ktorej palivo začne horieť bez zapálenia.

a) pomer skutočne uvoľneného tepla v spaľovacej komore k teplu obsiahnutému

v danom palive;

b) pomer tepla obsiahnutého v danom palive k skutočne uvoľnenému teplu v SK;

c) pomer uvoľneného tepla a výhrevnosti paliva;

d) pomer výhrevnosti paliva a uvoľneného tepla.

a) ηsp = 0,97 – 0,99;

b) ηsp = 0,87 – 0,89;

c) ηsp = 0,77 – 0,79;

d) ηsp = 0,67 – 0,69.

a) reakciu prudkého spaľovania;

b) reakciu prudkej oxidácie;

c) zlučovanie jednoduchších látok na zložitejšie;

d) rozklad zložitejších látok na jednoduchšie.

a) množstvo tepla uvoľnené pri dokonalom spálení jednotkového množstva paliva

so vzduchom, pričom voda obsiahnutá v spalinách je v plynnom skupenstve;

b) množstvo tepla uvoľnené pri dokonalom spálení jednotkového množstva paliva

s kyslíkom, pričom voda obsiahnutá v spalinách je v plynnom skupenstve;

c) množstvo tepla uvoľnené pri dokonalom spálení jednotkového množstva paliva;

d) množstvo tepla uvoľnené pri nedokonalom spálení jednotkového množstva paliva.

a) spalným teplom;

b) výhrevnosťou;

c) spaľovacou účinnosťou;

d) disociáciou.

a) spalným teplom;

b) výhrevnosťou;

c) spaľovacou účinnosťou;

d) disociáciou.

a) spalné teplo o výparné teplo vody;

b) výhrevnosť pri 0 °C a 100 °C;

c) spaľovacou účinnosťou pri 0 °C a 100 °C;

d) disociáciou pri 0 °C a 100 °C.

a) teoretická hodnota množstva vzduchu, pri ktorej sa predpokladá, že každá molekula paliva a vzduchu sa zúčastní horenia;

b) množstvo vzduchu potrebné na spálenie 1 kg paliva;

c) množstvo vzduchu na dosiahnutie teoretickej hodnoty výhrevnosti;

d) množstvo vzduchu pre dosiahnutie maximálnej hodnoty spaľovacej účinnosti.

a) pomer potrebného a dodávaného množstva vzduchu do spaľovacej komory;

b) pomer dodávaného a potrebného množstva vzduchu do spaľovacej komory;

c) množstvo vzduchu, ktoré predstavuje zvýšenie dodávky vzduchu nad požadované teoretické nutné množstvo vzduchu;

d) rozdiel medzi potrebným a dodávaným množstvom vzduchu do spaľovacej komory.

a) α = 3 až 5;

b) α = 1 až 3;

c) α = 0,9 až 1,2;

d) α = 1,0 až 1,1.