161-180

sú napr. iónové oxidy, ktoré reagujú s vodou podľa rovnice: O²⁻+ H2O→2 OH⁻

sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom nižším ako IV

ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s kyselinami za vzniku solí

sa zlučujú s vodou za tvorby soli

sú oxidy alkalických kovov a kovov alkalických zemín

sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom vyšším ako V

sú oxidy nekovových prvkov, ktoré sú umiestnené v V.A až VILA (15. až 17.) skupine

periodickej sústavy prvkov

vôbec nereagujú s vodou

získava v zlúčenom stave oktetovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu (Ne)

je pri bežných podmienkach stály

reakciou s d'alším atómom kyslíka získava stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu

predchádzajúceho vzácneho plynu

môže v zlúčeninách vytvárať dve jednoduché väzby, alebo jednu dvojitú väzbu

má vo valenčnej vrstve dva nespárené elektróny

môže vytvárať dlhšie reťazce, ako napr. atóm uhlíka

je v zlúčeninách väčšinou dvojväzbovýje

po prijatí dvoch elektrónov vytvára anión s oxidačným číslom -II

môže prebiehať reťazovým mechanizmom

nespôsobí zmenu oxidačného čísla atómu kyslíka

väčšinou patrí medzi endotermické reakcie

prebieha najrýchlejšie pri teplotách do 5°C

napr. v reakcii: 4 Li + O2→ 2Lі2О vedie k zmene oxidačného čísla atómu kyslíka z 0 na -I

je napr. reakcia: 2H2 + O2 →2 H2О

pri ktorej vzniká tepelné a svetelné žiarenie, sa nazýva horenie

môže prebiehať aj vo vodnom prostredí

je kvantitatívne najviac zastúpenou zlúčeninou v tele novorodenca

minerálna voda je chemické indivíduum

voda má vo všetkých skupenstvách rovnakú kryštálovú štruktúru

voda je rozpúšťadlo iónových zlúčenín

pri premene kvapalnej vody na ľad vzniká pravidelná priestorová štruktúra

voda je dobré rozpúšťadlo nepolárnych zlúčenín

voda nachádzajúca sa v prírode je chemicky čistá látka

môže sa uplatniť ako ligand v koordinačných zlúčeninách

vôbec neobsahujú voľné elektrónové páry

neležia na priamke, ale zvierajú uhol 104,5° (v kvapalnom skupenstve)

sú viazané kovalentnou väzbou

sú viazané vodíkovou väzbou

sú viazané iónovou väzbou, a preto je voda dobrým rozpúšťadlom iónových aj kovalentných zlúčenín

sú viazané van der Waalsovými silami

sú umiestnené v jednej priamke

majú štruktúrne usporiadanie H-H-O

0 °С

273,15 К

4 °С

373,15 К

377,15 К

0 К

277,15 К

100 °С

tým, že v molekule vody jednotlivé atómy prvkov poskytujú na väzby s aj p elektróny

tým, že väzba medzi atómami kyslíka a vodíka je koordinačná

iónovým typom väzby medzi atómami kyslíka a vodíka

tým, že jednotlivé molekuly vody v kvapalnom skupenstve sú viazané vodíkovými väzbami

tým, že molekuly vody sa viažu kyslíkovým mostíkom

tým, že atómy kyslíka a vodíka majú rovnaké hodnoty elektronegativity

tým, že na štiepenie väzby H-O v molekule vody treba dodať energiu

jej relatívne nízkou molekulovou hmotnosťou

zloženie a štruktúra molekúl vody nemá vplyv na jej fyzikálne a chemické vlastnosti

ak molekuly vody obalia v roztoku ióny rozpustenej látky, hovoríme o hydratácii

nezávadná pitná voda sa získava sterilizáciou chlórom alebo ozónom

voda je v chémii najdôležitejším rozpúšťadlom

voda v prírode vždy obsahuje určité množstvo rozpustených látok

voda je silný elektrolyt

prítomnosť voľných elektrónových párov na atóme kyslíka v molekule vody má vplyv na

fyzikálne a chemické vlastnosti vody

voda je v roztokoch prítomná len vo forme iónov H3O⁺a OH⁻

môže vystupovať ako oxidovadlo v reakcii: S²⁻+4 H2О2→ SO4₄²⁻+ 4H2O

môže reagovať so silnými hydroxidmi a vytvárať soli hydrogenperoxidy M¹НО2 а peroxidy M₂¹О₂

používa sa ako bieliaci prostriedok a na dezinfekciu v medicíne (3%-ný vodný roztok)

používa sa na neutralizáciu slabých kyselín

v kyslom prostredí môže redukovať MnVII na Mn ||

koncentráciu peroxidu vodíka môžeme stanoviť na základe objemu kyslíka uvoľneného pri rozklade H2O(katalyzátor MnO2)

že sa správa ako slabá zásada

že má hodnotu pH v rozpätí 7-9

je takáto štruktúra (konštitúcia) atómov: H-O-O-H

sú atómy kyslíka navzájom viazané kovalentnou väzbou

má atóm kyslíka oxidačné číslo -II

sú jednotlivé atómy viazané vodíkovou väzbou

má atóm kyslíka oxidačné číslo -I

je takéto usporiadanie atómov: Ο-Η-Η-Ο

sú atómy vodíka navzájom viazané kovalentnou väzbou

má atóm vodíka oxidačné číslo I

a

b

c

d

e

f

g

h

možno odstrániť varom podľa rovnice: CaCO3 + H₂O + CO₂→ Ca (HCO₃)₂

spôsobuje najmä síran vápenatý a síran horečnatý

možno odstrániť podľa reakcie: Ca (HSO₄)₂→CaSO4 + H2O + SO3

spôsobuje hlavne CaSO4 a MgSO4

nemožno odstrániť varom

možno odstrániť pridaním Na2CO3- vznikne CaCO3 a MgCO3

možno odstrániť pridaním CaCO3

spôsobujú hlavne CaCO3 a MgCO3

spôsobuje CaSO4 rozpustený v pramenitých vodách

možno odstrániť rozkladom solí, ktoré ju spôsobujú, t.j. NaHCO3 a KHCO3, podľa rovnice:

2 NaHCO3 →Na2CO3 + H₂CO₃

spôsobujú Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2

nemožno odstrániť varom

spôsobujú hlavne hydrogenuhličitan horečnatý a hydrogenuhličitan vápenatý

možno odstrániť varom podľa reakcie: Ca(HCO3)2 → CaCO3 + H2O + CO2

spôsobujú najmä CaHPO4 a MgHPO4

spôsobujú hydrogenuhličitany alkalických kovov a kovov alkalických zemín

napr. vzácne plyny (okrem He)

prvky, ktorých atómy majú vo valenčnom orbitále s dva elektróny a v orbitáloch p jeden až šesť elektrónov (okrem He)

všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v 4., 5. a 6. perióde

prvky umiestnené v III.A až VIII.A (13. až 18.) skupine periodickej sústavy prvkov

(okrem He)

prechodné prvky

prvky umiestnené v III.B až VIII.B (3. až 10.) skupine periodickej sústavy prvkov

napr. prvky Fe, Co, Ni

prvky umiestnené v I.A a II.A (1. a 2.) skupine periodickej sústavy prvkov

sú prvky: He, Ne, Ag, Kr, Xn, Rh

majú atómy, v ktorých sú s ap orbitály valenčnej vrstvy úplne obsadené elektrónmi za tvorby oktetu (okrem He)

valenčné orbitály s majú obsadené a postupne od He po Rn si dopĺňajú p orbitály jedným

až šiestimi p elektrónmi

vo valenčnej vrstve majú dva elektróny s a osem elektrónov p (okrem He, ktorý má len

dva s elektróny)

sú prvky VIII.A (18.) skupiny periodickej sústavy prvkov

sú prvky: He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn

majú neúplne obsadené valenčné orbitály

sú reaktívne prvky

sa nachádzajú v nízkom množstve v atmosféreva

sú veľmi stabilné

sú kvapaliny

sa vyskytujú ako nezlúčené atómy

vo valenčnej vrstve majú elektrónovú konfiguráciu s²р⁶(okrem He)

vyskytujú sa ako dvojatómové molekuly

sú plyny

sú v tuhom skupenstve

iba pri vytvorení molekuly z dvoch rovnakých atómov (Br + Br→Br2)

pri vzniku katiónu, napr. Cl³+, Br⁵+

po prijatí jedného elektrónu

vznikom halogenidového aniónu X⁻ v iónových zlúčeninách

pri reakcii s alkalickými kovmi

po odovzdaní jedného elektrónu

v kovalentných zlúčeninách vytvorením jednej sigma a jednej пі väzby

vytvorením aniónu X²⁻ v iónových zlúčeninách

a

b

c

d

e

f

g

h

má vắčšiu schopnosť tvoriť halogenidový ión X⁻ ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity

môže reagovať s halogénom s nižšou hodnotou elektronegativity podľa rovnice:

F2+ 2NaBr→2NaF + Br2

spôsobuje dismutáciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity

má v zlúčenine s vodíkom (H-X) polárnejšiu väzbu ako halogén s nižšou hodnotou elektronegativity

nereaguje s halogénom, ktorý má nižšiu hodnotu elektronegativity

spôsobuje disproporcionáciu molekuly halogénu s nižšou hodnotou elektronegativity

redukuje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity

oxiduje halogén s nižšou hodnotou elektronegativity

do elektrónovej konfigurácie najbližšieho nasledujúceho vzácneho plynu chýba ich atómom jeden elektron

zlučovanie halogénov s organickými látkami sa nazýva halogenácia

z halogénov môže sublimovať jód

z halogénov môže sublimovať bróm

pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve jód

v chemických reakciách sa prejavujú ako reaktívne prvky

pri izbovej teplote je v kvapalnom skupenstve bróm

pri bežných podmienkach je jód tuhá látka