Біологія UPJŠ п. 1051.-1125.
Aký je fenotypovy štiepny pomer v potomstve heterozygota križeného s recesívnym homozygotom za predpokladu úplnej dominancie:
3:1
1:1, ak ide o dvojnásobného heterozygota s úplnou vazbou génov
3:3:1:1
1:1, ak sa jedná o monohybridné krizenie
9:3:3:1
3:1, ak ide o dvojnásobného heterozygota s úplnou vazbou génov
1:1:1:1, ak ide o dvonásobného heterozygota a gény nie sú vo väzbe
1:1:1:1, ak ide o spätné krizenie pri dihybridizme s volnou kombinovateinost'ou génov
Aký je fenotypovy štiepny pomer v F2 generácii pri dihybridizme a úplnej dominancii, ak sledované gény nie sú vo vazbe
12:4:2
9:3:1
9:3:3:1
1:1:1:1
3:3:1:1
15:1
3:1
1:2:1
Z akého križenia, za predpokladu uplnej dominancie, dostaneme fenotypovy štiepny pomer 3:3:1:1:
AaBb x ААВb
AaBb x aaBb
AAbb x AABb
aaBb x Aabb
AABb x aaBB
AABB × AaBb
AaBb x Aabb
aaBb x AaBB
Ak pri križeni jedincov lišiacich sa v dvoch znakoch v potomstve v F2 generácii nezistime fenotypovy štiepny pomer 9:3:3:1, pričinou može byt:
maly počet hodnoteného potomstva
inbriding
génovy posun
väzba génov
spontánne mutácie
znižená životaschopnost niektorého genotypu
neúplná dominancia jeného znaku
väzba niektorého znaku na pohlavie
Ak v F2 generácii pri dihybridnom križeni zistime 4 fenotypové skupiny, kol'ko z nich bude mat' recesívny fenotyp len v jednom zo sledovanych znakov:
ani jedna
len jedna
dve ako pri monohybridizme
tri
dve, tie ktoré budú pre tento znak homozygotné
dve, ktoré budú rovnako zastúpené
jedna, ktorá bude mat' najväčšie zastúpenie
jedna, ktorá bude najmenej početná
Pri dihybridnom križeni sledujeme dedičny prenos:
práve dvoch alel A, a
dvoch nezávislych znakov
jedného páru alel
dvoch párov alel A/a; B/b
jedného dominantného znaku
identickych alel dvoch nezávislých génov
dvoch génov
dvoch odlišných alel jedného génu
Aké všetky možné typy gamét tvori dihybrid (CcDd):
CD, CD, Cc, Cd
cd, Dd, CD, cD
CD, Cd, cd, cD
CC, Cc, DD, Dd
CC, DD, cd, Dc
CD, cd, CD, cd
Cc, Dd, cd, CD
Cc, CD, Cd, oD
Jedinec s genotypom AABb tvori:
dva typy gamét lebo je dihybrid
dva typy gamét: AA, Bb
dva typy gamét, lebo je heterozygotny len v jednom znaku
50% gamét AB a 50% gamét Bb
tri typy gamet
štyri typy gamét lebo je dihybrid
tri typy gamét, ak ide o intermediaritu
jeden typ gamét
Pri križeni dihybridi môžu tvorit:
gaméty AA, Aa, BB, ab
16 fenotypovych moznosti v F2 generácií
10/16 heterozygotov v F2 generácil
4 fenotypové skupiny v F2 generácii
4 typy gamét
3/4 heterozygotov minimáine v jednom zo sledovaných znakov v F2 generácií
9 rôznych genotypov v F2 generácii
2 rôzne genotypy v F1 generácii
Kolko typov gamét vytvára trihybrid:
3
4
32
23
6
8
9
2
Dihybridi tvoria:
v F2 generácii 16 rôznych fenotypov
V F2 generácii 9 rôznych genotypov
v F2 generácii 4 fenotypové skupiny
2 typy gamét, lebo sú dvojnásobni heterozygoti
4 typy gamét
v F2 generácii 1/4 dvojnásobne homozygotnych potomkov
v F2 generácii uniformné heterozygotné potomstvo
v F1 generácii 4 fenotypové skupiny
Kolko rôznych genotypov nachádzame v F2 generácii pri dihybridnom križeni:
12
9
32
8
4
2
16
23
Pri dihybridnom križení v F2 generácii sa vyskytujú 4 fenotypové skupiny. Ak v experimente bol v tejto generácii zisteny fenotypovy štiepny pomer 284:21:25:58, bol potvrdeny zakon o nezávislej kombinácii alel ?
bol s malými odchylkami
nebol
nebol, lebo vyskyt heterozygotov je vysoky
ak by bol, fenotypové pomery by boli iné
bol bez výhrad
uvedeny poet jedincov nie je dostatony na rozhodnutie
áno, pretoze potomstvo tvoria Styri odliné fenotypové skupiny
nebol, pretoze pre jeho poturdenie je potrebné poznat' genotypové frekvencie
V potomstve dihybridov vznikajú:
v F2 generácii 4 typy homozygotov
v F2 generácii len heterozygoti
homozygoti zhodni s jednym z rodicov
v F2 generácii 1/16 homozygotov
v F2 generácii 1/16 dvojnásobne recesivnych homozygotov
v F2 generácii 3 fenotypové kategórie
v F2 generácii 1/4 dvojnásobnych homozygotov
v Fi generácii uniformn
Vt'ah medzi alelami IA a IB krvnoskupinového systému ABO je:
dominantny
recesívny
kodominantny
rovnocenny
neutralny
nezávisly od vonkajšich faktorov
polygenny
intermediary
Prikladom dedičnosti znakov podla Mendelovych zákonov u ludi je:
dedičnost' krvnych skupín a telesnej vyšky
dedičnost IQ a telesnej vyšky
dedičnost' krvnoskupinovych systémov
dedičnost všetkých vrodených vývinových chýb
dedičnost' monogénne determinovanych znakov
fenylketonúria
cukrovka
meuroza
U morčiat je drsna srst' (R) dominantna nad hladkou (r), čierna farba srsti (B) je dominantná nad bielou (b). V potomstve bielej hladkosrstej samičky a čierneho hrubosstého samčeka boli aj jedinci s hladkou bielou srst'ou. Aký bol genotyp samčeka?
RRBb
RrBB
rrBb
RRbb
Rrbb
RrBb
rrbb
RRBB
Drsná srst' morčiat (R) je dominantna nad hladkou (F), čierna farba srsti (B) je dominantná nad bielou (b). Z križenia bielej hladkosrstej samičky s čiernym hrubosrstym samčekom sme ziskali polovicu potomstva s hladkou čiernou srst'ou a polovicu potomstva s drsnou čiernou srstou. Aký bol najpravdepodobnejši genotyp samčeka?
RRbb
Rrbb
RrBb
RRBb
rrbb
RRBB
RrBB
rrBb
Pri autozómovej dedičnosti:
sú gény umiestené na pohlavnych chromozómoch
sú gény umiestnené na somatickych chromozómoch
sa neuplathuju Mendelove zákony
sa znak vždy prenáša z otca na syna
nie je rozhodujúce pohlavie nositela alely daného génu
sú vysledky reciproného križenia rovnaké
sa nevyskytuje
nemôžu mat' heterozygoti intermediárny fenotyp
Vazbová skupina génov znamená:
umiestenie génov na jednom chromozóme segregujúcich spoločne
umiestnenie génov na X chromozóme, ktoré niekedy segregujú spoločne
umiestenie génov na jednom chromozóme, ktoré nezávisle segregujú
zvláštne umiestnenie génov na chromozóme
že gény väzbovej skupiny segregujú spoločne
skupinu génov zodpovednych za rovnaky fenotyp
že gény jedného chromozómu sa nemôzu vol'ne kombinovat
že gén môže menit' svoju polohu v chromozóme
Vazbová skupina génov je tvorená:
génmi jedného chromozómu
génmi chromozómovej sady
génmi, ktorych pocet je nezávisly od počtu chromozómov jedinca
génmi na jednom chromozómovom lokuse
génmi na X chromozóme
len génmi na pohlavných chromozómoch
génmi na heterologickych chromozómoch
najmenej dvoma alelami jedného génu
Génová vazba môže mat' za následok:
zmenu zastúpenia fenotypov v F2 generácii
zmenu čitania genetického kodu
zmenu segregácie chromozomov
zmenu genotypu
častejši vyskyt dvoch znakov spolone
poruchy v meiotickom deleni
zvyšenie počtu gamét
zmenu kvality alel
čím je určená sila génovej väzby:
kost'ou génov na homologických chromozómoch
počtom génov na autozómoch
štruktúrou génov
umiestnenim génov na nehomologickych chromozómoch a heterochromozómoch
polohou lokusov na chromozómoch
počtom chromozómov
vzdialenost'ou génov vo väzbovej skupine
kvalitou alel
Kedy sa môžu rekombinovat gény jednej väzbovej skupiny
pri bunkovom delení gametocytov
pri spojeni dvoch heterologických chromozómov
počas redukčného delenia
v S fáze bunkového cyklu
počas I. meiotického delenia
v G1 fáze meiotického delenia
v profáze heterotypického delenia
v profáze homeotypického delenia
Vazba génov môže zmenit:
náhodnú kombinovatel'nost chromozómov
fenotypové štiepne pomery v F2 generácii
počet chromozómov v gamétach
prekriženie chromozómov pri bunkovom deleni
nezávislé kombinovanie genov
variabilitu znaku v potomstve
kvalitu monogénneho znaku
priebeh meiotického delenia
Morganove pravidlá hovoria, že:
heterologickými chromozómami prebieha crossing-over
gény sú v chromozóme uložené lineárne
pri križení heterozygotov Aa je v F1 generácii genotypovy štiepny pomer 3:1
pri križení heterozygotov Aa je v F1 generácii genotypovy štiepny pomer 1:2:1
vysledkom križenia rodičov AA x aa bude v F1 generácii uniformné potomstvo
gény lokalizované na jednom chromozóme sa delia spoločne
medzi homologickymi chromozómami môže prebehnút' crossing-over
súbor génov lokalizovanych na jednom chromozóme vytvára jednu väzbovú skupinu
U dvojnásobných heterozygotov (AaBb) pri väzbe génov v polohe cis:
sa tvoria rovnaki rekombinanti ako pri väzbe génov y polohe trans
sa častejšie tvoria gaméty s rodičovskou zostavou génov ako gaméty rekombinované
sa častejsie tvoria gaméty rekombinované ako gaméty s rodičovskou zostavou génov
sa častejšie tvoria gaméty AB a ab ako gaméty Ab a aB
sa častejšie tvoria gaméty Ab a Bb ako gaméty AB a ab
sa najčastejšie tvoria gaméty AABB, aabb
sú dominantné alely dvoch sledovaných génov na jednom chromozóme a recesívne na druhom párovom chromozóme
nemôžu vzniknút gaméty s kombináciou Ab a aB za predpokladu
U dvojnasobných heterozygotov (AaBb) pri väzbe génov v polohe trans:
nemôžu vzniknút gaméty s kombináciou Ab a aB za predpokladu úplnej väzby
sa najčasteišie tvoria gaméty AABB, aabb
sa tvoria rovnaki rekombinanti ako pri väzbe génov v polohe cis
sa častejšie tvoria gaméty rekombinované ako gaméty s rodičovskou zostavou génov
sa častejsie tvoria gaméty s rodičovskou zostavou génov ako gaméty rekombinované
sa častejšie tvoria gaméty Ab a aB ako gaméty AB a ab
sa častejšie tvoria gaméty AB a ab ako gaméty Ab a aB
sú dominantné alely dvoch sledovaných génov na jednom chromozóme a recesivne na druhom párovom chromozóme
Frekvencia crossing-overu medzi dvoma génmi
nezávisi od vdialenosti génov na chromozóme
závisi od vzdialenosti génov na chromozóme
závisi od velkosti genov
je velmi malá pri malej vzdialenosti génov na jednom chromozóme
nevyjadruje silu väzby medzi dvoma génmi
je mierou sily väzby medzi dvoma génmi
je tým castejsia, čim sú dva gény pri sebe bližšie
je tým častejšia, čim sú dva gény vzdialenejšie
Pri sledovaní dvoch párov alel o úpinej vizbe hovorime:
ak sú oba alelické páry na homologických chromozómoch, pričom medzi nimi môže prebehnút crossing-over
ak sú oba alelické páry na homologických chromozómoch, pričom medzi nimi nemôže prebehnút crossing-over
ak sú oba alelické páry na rôznych chromozómoch, pricom medzi nimi nemôže prebehnút crossing-over
ak sú oba alelické páry na rôznych chromozómoch, pričom medzi nimi môže prebehnut crossing-over
ak sa tvoria rovnaké typy gamét ako pri volnej kombinovatel'nosti génov
len v pripade, že platia Mendelove zakony
ak je frekvencia crossing-overu medzi génmi rovná nule
ak je frekvencia crossing-overu medzi génmi 30%
Pri neúplnej väzbe:
sú geny umiestnené na roznych chromozómoch
sú gény umiestnené na tom istom chromozóme, pričom medzi nimi môže
prebehnút crossing-over
nedochádza medzi genmi ku crossing-overu
je frekvencia crossing-overu medzi genmi rovná nule
sú gény umiestnené na rôznych chromozómoch, pricom medzi nimi môze
prebehnút crossing-over
vznikajú aj rekombinované typy gamét
sa tvoria len rodicovské typy gamét
môže dochádzat medzi genmi ku crossing-overu
Kol'ko rôznych genotypov bude vytvárat potomstvo parentálnej generácie AABB x aabb v F2 generácii, ak sú gény A a B v úplnej väzbe:
9
1
4
32
3
6
23
8
Kolko rôznych fenotypov bude vytvárat' potomstvo parentálnej generácie AABB x aabb v F2 generácii, ak sú gény A a B v úplnej väzbe (za predpokladu uplnej dominancie):
1
8
2
4
3
6
22
32
Kol'ko typov gamét budú tvorit potomkovia rodičov AAbbCC x aaBBcc v F1 generácii, ak lokusy génov A,B,C sú v úplnej väzbe ?
8
2
22
21
4
6
23
32
Samčie pohlavie u vtákov je určené gonozómovou konštitúciou:
XY
odlišnou ako u cicavcov
podobnou ako u drozofily
YY
Y0
XX
XYY
X0
Chromozómové určenie pohlavia sumcov u cicavcov je:
závislé od pritomnosti heterochromozómov
XY
XX
X0
XXX
ako u drozofily
Y0
YY
Pohlavny chromozóm Y nemajú:
steriiní muži
niektoré spermie
ženy
motyle
vtáci
baktérie
jedinci homogametického pohlavia
jedinci heterogametického pohlavia
Pre homogametické pohlavie je charakteristické, že:
má kombináciu pohlavnych chromozómov XY
jedinec vytvára polovicu gamét s jednym typom gonozómu a polovicu gamét s druhým typom gonozómu
diploidné bunky daného jedinca obsahujú dva rovnaké pohlavné chromozómy
diploidné bunky daného jedinca obsahujú dvojicu vzájomne rozdielnych pohlavnych chromozómov
jedinci vytváraju gaméty s rovnakými gonozómami
jedinci tvoria gaméty s rôznym potom chromozómov
má kombináciu pohlavnych chromozómov XX
jedinci tvoria gaméty odlišného tvaru
Pre heterogametické pohlavie je charakteristické, že:
diploidné bunky daného jedinca obsahujú dvojicu vzájomne rozdielnych heterochromozómov
diploidné bunky daného jedinca obsahujú dva rovnaké pohlavné chromozómy
heterogameticky jedinec vytvára gaméty s jednym typom pohlavnych chromozómov
má kombináciu pohlavnych chromozómov XX
jedinci vytváraju gaméty s odlišnymi gonozómami
jedinci tvoria gaméty odlisneho tvaru
jedinci tvoria gaméty s rôznym karyotypom
má kombináciu pohlavných chromozómov XY
Pre gonozómovú dedičnost' je charakteristické, že:
gény sú umiestené v homologických castiach chromozómu X a Y
gény sú umiestnené v heterologickej časti X chromozómu
fenotypovy prejav alel závisí len od toho, i sú dominantné alebo recesivne
reciproné križenia dávajú rovnake vysledky
u mužov sa prejaví aj jedna recesívna alela
pohlavie jedinca nie je dôležité z hl'adiska prejavu znaku
je ovplyvnovaná mimojadrovymi génmi
muzi môžu byt pre dany znak heterozygotní
Pri X chromozómovej dedičnosti u jedincov XY nachádzame:
dominantnych homozygotov
heterozygotov
kodominantné znaky
menej homozygotov ako heterozygotov
iba jednu alelu génu viazaného na pohlavie
intermediárne znaky
recesivnych homozygotov
dve rovnaké alely génu viazaného na pohlavie
Pri monogénnej X chromozómovej dedičnosti je fenotypovy prejav génu závislý:
len od jednej alely u žien
od počtu prekriženi chiomozómov
od pohlavia ich nositela
od mimojadrovej dedičnosti
od kvality alel
od velkosti X chromozómu
pri heterogametickom pohlavi od kvality génov v Y chromozóme
od sily vazby
Pri autozómovej dedičnosti sú vysledky reciprocného križenia:
rôzne pre obidve pohlavia
závislé od matky
závislé od otca
rovnaké pre obidve pohlavia
nezávislé od toho, ktory z rodičov mal dominantny a ktory recesívny fenotyp
závisié od pohlavia potomka
rovnaké ako pri spätnom križeni
zhodné
Pri križení bielookého samčeka drozofily s homozygotnou červenookou samičkou ziskame nasledovné fenotypy:
všetky samičky a samčekov červenookých
polovicu samičiek červenookých a všetkych samčekov červenookých
uniformné červenooké potomstvo
všetky samičky červenooké a polovicu samčekov červenookých
polovicu samičiek aj samčekov červenookých
polovicu samčekov bielookych a všetky samičky červenooké
uniformné bielooké potomstvo
3/4 potomkov červenookých a 1/4 bielookých
V potomstve heterozygotnej červenookej samičky drozofily s bielookym samčekom ziskame:
všetkych samčekov červenookych a polovicu samičiek bielookych
polovicu samičiek bielookych a polovicu samčekov bielookých
polovicu samičiek bielookych a všetkých samčekov červenookých
všetky samičky červenooké a polovicu samčekov bielookých
polovicu potomstva červenookého a polovicu bielookého
všetky samičky bielooké a všetkych samčekov červenookých
uniformné červenooké potomstvo
uniformné bielooke potomstvo
Prikladom X chromozómovej dedičnosti u človeka je:
hemofilia a farba oči
daltonizmus a krátkoprstost
daltonizmus
porucha metabolizmu lipidov
albinizmus
diabetes
hemofilia
telesná hmotnost
Farboslepy muž a dominantne homozygotná žena pre tento znak budú mat:
všetkych synov farboslepych
všetky deti zdravé
polovicu dcér prenášačiek a 25% zdravych synov
50% zdravych synov a zdravé dcéry
všetky dcéry prenášačky
polovicu deti farboslepych bez rozdielu pohlavia
všetkých synov zdravých a polovicu dcer prenášačiek
vietkých synov zdravých
Farboslepost - daltonizmus je príkladom dedičnosti:
recesivnej, viazanej na homologickú čast X chromozómu, alela sa prejavi vždy u mužov
recesívnej, viazanej na X chromozóm, alela sa prejaví u mužov a u heterozygotnych žien
recesivnej, viazanej na X chromozóm, recesívna alela sa vždy prejavi u mužov a u recesivne homozygotnych žien
recesivnej, alela viazaná na X chromozóm sa prejaví u 50% muzov, ak ju zdedia
gonozómovej
gonozómovej
polygennej
kvalitativneho znaku
autozomového dominantnej
X chromozómová dedičnost recesívneho typu sa u človeka prejavuje:
častejšim postihnutim mužov ako žien
rovnakým postihnutim muzov a žien
pri dedičnych ochoreniach
tak, že muži sú postihnuti len pri inbridingu
napr. poruchou zrázanlivosti krvi
častejšim postihnutim žien ako mužov
tak, že muži sú menej postihnuti ako ženy
napr. pri daltonizme
Pri daltonizme u človeka:
môže mat žena len dva rozne genotypy
može mat' zdravá žena dva rôzne genotypy
ide o dedičnost' viazanú na X chromozóm, a preto žena nemôže byt' chorá, iba prenašačka
môze mat žena genotyp XDXd, pričom je zdravá prenášačka
môze mat žena genotyp XDXd, pričom je prenášačka a je postihnutá daltonizmom
ide o dedičnost viazanú na X chromozóm, a preto sú muži touto chorobou častejšie postihnuti
sa uplatnuje takzvaná holandrická dedičnost
muž nikdy neodovzdáva genetickú informáciu v X chromozóme synom
Aké potomstvo môže mat muž hemofilik so zdravou manželkou, ktorá nie je prenášačkou:
zdravé dcery aj zdravých synov
zdravé dcéry a postihnutych synov
zdravych synov a postihnuté dcéry
zdravych synov a dcéry prenášačky
polovicu dcér prenášačiek a všetkých synov postihnutých
postihnutych synov aj dcéry
dcéry prenášačky, ktoré môžu mat zdravych synov
všetky deti zdravé a heterozygotné pre daný znak
žena s recesívnou alelou pre hemofiliu čaká diet'a so zdravým mužom, aká je pravdepodobnost, že sa jej narodi zdravy syn:
25%
75%
50%
50%, ak je plod mužského pohlavia
100%
2,5 %
0%
12,5 %
žena, ktorá je prenášačkou alely pre hemofiliu, čaká diet'a so zdravym mužom. Aké potomstvo môžeme očakávat:
25% zdravych synov, lebo sa jedná o neúplne dominantnú alelu
polovicu zo synov postihnutých, lebo sa jedná o recesívnu alelu
50% zdravého potostva bez ohl'adu na pohlavie
25% zdravých synov a 75% dcér budú prenášačky
zdravych synov a postinute dcery
všetky deti zdravé
50% zo synov zdravých a 50% z dcér prenášačiek
všetky deti postihnuté
Majú deti zdravého muža a farboslepej ženy schopnost' rozlišovat červenú a zelenú farbu:
všetky dcéry maju, zo synov len 50%
dcéry majú, synovia nemajú
dcéry nemajú, synovia majú
50% synov aj dcér majú
synovia nemajú, dcéry prenášačky majú
polovica detí nemá, bez ohl'adu na pohlavie
všetky deti majú, bez ohl'adu na ich pohlavie
všetky deti nemajú, bez ohl'adu na pohlavie
Heterochromozómy sú:
chromozómy s nerovnakymi génmi u ženy
pohlavné chromozómy
len v pohlavných bunkách
odlišne sa farbiace chromozómy u ženy
zodpovedne za vyvin pohlavia cicavcov
chromozomy, na ktorých sú len gény určujúce pohlavie
mimojadrové chromozómy
sú chromozómy neobsahujúce chromatin
Chromozóm Y:
býva obyčajne vačši ako X chromozóm
u niektorych druhov sa nevyskytuje
patrí medzi gonozómy
sa nachádza v polovici samičich gamét cicavcov
musia mat všetci jedinci určitého druhu
obsahuje menej génov ako X chromozóm
sa nachádza v somatických bunkách samic vtákov
sa vyskytuje len v bunkách jedincov homogametického pohlavia
Označte nesprávne tvrdenie:
pri chromozómovom určeni pohlavia typu drozofila je samčie pohlavie heterogametné XY
pri chromozómovom určení pohlavia typu drozofila je samčie pohlavie homogametné XX
pri chromozómovom určeni pohlavia typu drozofila je samčie pohlavie heterogametné XX
pri chromozómovom určeni pohlavia typu drozofila je samčie pohlavie homogametné XY
pri chromozómovom určeni pohlavia typu abraxas je samičie pohlavie homogametné XX
pri chromozómovom urceni pohlavia typu abraxas je samičie pohlavie heterogametné XY
pri chromozómovom ureeni pohlavia typu abraxas je samičie poblavie homogametné XY
pri chromozómovom urceni pohlavia typu abraxas je samičie pohlavie heterogametné XX
Označte správnu odpoved':
pri chromozómovom určeni pohlavia typu drozofila je samičie pohlavie heterogametné XY
pri chromozómovom určení polavia typu drozofila je samičie pohlavie homogametné XX
pri chromozómovom určeni pohlavia typu drozofila je samičie pohlavie heterogametné XX
pri chromozómovom určení pohlavia typu drozofila je samičie pohlavie homogametné XY
pri chromozómovom určeni pohlavia typu abraxas je samčie pohlavie homogametné XX
pri chromozómovom určeni pohlavia typu abraxas je samčie pohlavie heterogametné XY
pri chromozómovom určeni pohlavia typu abraxas je samčie pohlavie homogametné XY
pri chromozómovom určeni pohlavia typu abraxas je samčie pohlavie heterogametné XX
Holandricky typ dedičnosti:
sa uplatnuje pri dedičnosti hemofilie
sa uplatnuje pri dedičnosti daltonizmu
sa uplatnuje pri dedičnosti farby oči
sa uplatnuje pri dedičnosti testes determinujúceho faktora
sa prejavuje vtedy, ked' sa alela génu nachádza na homologickom úseku X chromozómu
sa prejavuje vtedy, ked' sa alela génu nachádza na nehomologickom úseku X chromozómu
sa prejavuje vtedy, ked' sa alela génu nachádza na homologickom úseku Y chromozómu
sa prejavuje vtedy, ked' sa alela génu nachádza na nehomologickom úseku Y chromozómu
Ak sa pri dedičnosti viazanej na X chromozóm prejaví dedičnost' križom:
synovia budú mat' rovnaká kvalitu znaku ako otec
synovia budú mat' rovnakú kvalitu znaku ako matka
dcéry budú mat' rovnaky znak ako otec
dcéry budú mat' rovnaky znak ako matka
otec odovzdáva genetickú informáciu na X chromozóme synom
otec nikdy neodovzdáva genetickú informáciu na X chromozóme synom
musí mat' pohlavie XX dve dominantné alely a pohlavie XY na X chromozóme recesívnu alelu
musi mat' pohlavie XX dve recesívne alely a pohlavie XY na X chromozóme dominantnú alelu
Vyberte správne tvrdenie:
pri dedičnosti viazanej na X chromozóm sú gény lokalizované v homologickom úseku X chromozómu
pri dedičnosti viazanej na X chromozóm sú gény lokalizované v nehomologickom úseku X chromozómu
pri holandrickom type dedičnosti sú gény lokalizované na homologickom úseku Y chromozómu
pri holandrickom type dedičnosti sú gény lokalizované na nehomologickom úseku Y chromozómu
chromozómy X a Y nemajú navzájom homologické useky
chromozómy X a Y majú navzájom homologické úseky
pri dedičnosti neúplne viazanej na pohlavie sú gény lokalizované v homologických úsekoch chromozómov X a Y
pri dedičnosti neúplne viazanej na pohlavie sú gény lokalizované v nehomologickych úsekoch chromozómov Xa Y
O génoch, ktoré sú umiestnené na pohlavnych chromozómoch, môžeme
povedat, že sú:
gonozomy
heterochromozómy
viazané na pohlavie
pohlavné chromozómy
autozómy
somatické chromozómy
vo väzbe, ak sa nachádzajú na tom istom chromozóme
potrebné nielen pre tvorbu pohlavnych znakov
Haploidné mužské pohlavné bunky majú:
polovičny počet chromozómov a obidva gonozómy
haploidny počet autozómov a chromozómy XX
haploidny počet gonozómov a autozómov
polovičny počet chromozómov, X alebo Y heterochromozóm
nerovnakú vybavu gonozómov
častejši vyskyt chtomozómu Y
vel'a bunkovych organel a zásobnych látok
pohybovú organelu
Pri volnej kombinovatel'nosti:
neplatia Mendelove zakony
sa vždy tvoria len rodičovské typy gamét
platia Mendelove zákony
môže heterozygot AaBb vytvárat' štyri typy gamét: AB, Ab, aB, ab
môže heterozygot AaBb vytvárat štyri typy gamét: AA, Aa, Bb, bb
môže heterozygot AaBb vytvárat iba dva typy gamét: AB, ab
môže heterozygot AaBb vytvárat' dva typy gamét: Aa, Bb
môže heterozygot AaBb vytvárat štyri typy gamét podla princípu každý s kadým
Pre dedičnost znakov kódovanych mimojadrovou DNA:
platia rovnaké mechanizmy ako pri jadrovej DNA
neplatia Mendelove zakony
plati, že má vyznam v dedičnosti človeka
sú dôležité gény mitochondrií resp. chloroplastov
plati, že u človeka sa na nej podiel'ajú obaja rodičia
platia Mendelove zákony
plati, že mimojadrovo kódovany znak sa dedí len od otca
lati, že mimojadrovo kódovany znak sa zväcsa dedi len od matky
čo je podstatou mimojadrovch génov v eukaryotických bunkách:
molekula RNA
plastidy a ribozomy
molekula DNA
RNA a DNA
DNA mitochondrií a chloroplastov
DNA plazmidov v bakterialnych bunkách
DNA chloroplastov
rRNA ribozomov
Funkcia mimojadrovych molekúl DNA v eukaryotických bunkách spočiva v tom, že:
nahrádzaju chybajúcu informáciu v jadrovej DNA
obsahujú gény dôležité pre metabolizmus cukrov v cytoplazme
obsahujú geneticku informáciu pre autoreprodukciu organel, v ktorých sa nachádzajú
sa vyskytujú vo všetkých membránovych štruktúrach bunky
su matricou pre transkripciu RNA
obsahujú informáciu pre proteosyntézu
obsahujú štruktúrne gény, potrebné pre špecifickú funkciu mitochondrii
obsahujú len geny pre rRNA
Mitochondrie v eukaryotických bunkách vznikli:
vbudovaním baktérií
formovanim protoplazmy
neogenézou
koacerváciou
ako výsledok evolúcie eukaryotickych buniek
z endoplazmatického retikula počas evolúcie
diferenciáciou z Golgiho aparátu
z vakuol obsahujicich DNA
Plastidy v eukaryotických bunkách vznikli:
neogenezou
replikaciou
vbudovanim sinic
formovanim protoplazmy
v procese evolúcie eukaryotických buniek
z plazmatickej membrány
zo zásobnych vakuol
odštepovanim membránovych mechúrikov z Golgiho aparátu
Mutácie sú:
vymeny úsekov DNA medzi nehomologickymi chromozómami
zmeny genetickej informácie
zakladom vzniku novych druhov v prirode
dedične zmeny
napr. zámeny báz DNA
dedičné aj nededične zmeny genotypu
zmeny genotypu
nededičné zmeny fenotypu
Mutácie najčastejšie vyvolávajú:
zmenu koeficientu dedičnosti
premenlivost genotypu
úplné znevyhodnenie preživania organizmu
elimináciu jedinca prirodnym vyberom
zmenu v pomere pohlavia
zmenu komplementarity medzi purínovymi bázami
zmenu genetickej informácie
stratu schopnosti replikácie DNA
Mutácie sú:
najčastejšie dominantné a kodominantné
zmeny genetickej informácie
zdrojom rozširenia genetickej variability
pričinou vrodenych poruch metabolizmu
najčastešie dominantné so zniženou aktivitou
zmeny tvaru bunkového jadra
nededičné zmeny
vyvolávané selekciou
Indukované mutácie:
sú cielené, predvidatel'né zmeny génov
vznikajú po zámernom posobeni mutagénov
sú náhle zmeny genetického materiálu
môžu byt gametické alebo somatické
vznikajú len v deliacich sa bunkách
nevznikaju v gametach
môžu byt pre organizmus prospešné
môžu byt pre organizmus škodlivé
Indukované mutácie:
vznikajú v podstate inými mechanizmami ako spontánne
sú výsledkom pôsobenia mutagénov
spôsobené chemickými látkami sa nazyvaju chemomutagény
častejšie vznikajú pôsobenim organických ako anorganickych látok
nie sú známe u prokaryotickych buniek
sú vysledkom pôsobenia napíklad ionizujúceho žiarenia
postihujú cielene len zvolené štruktúrne gény
môžu byt vyvolané len v jadrovych génoch
Ktoré tvrdenie je správne:
prevažná väčšina mutácií zlepšuje vlastnosti organizmu
vyskyt somatických mutácil stúpa s vekom jedinca
mutácie môžu zmenit biochemické vlastnosti bunky
mutácie majú vyznam, len ak sa vyskytnu v gamete
autozómy sú častejšie postihované mutáciami ako heterochromozómy
mutácie majú vyznam pre evolúciu druhov
o širení mutovaných génov v populácii rozhoduje prirodny výber
mutácie nemôžu ovplyvnit reprodukčnú schopnost' organizmov
Створюйте онлайн-тести
для контролю знань і залучення учнів
до активної роботи у класі та вдома
