Srdcový sval človeka zásobujú kyslikom a živinami:
srdcovnica
pl'úcnica
cievy vlastného prevodového systému sidca
vencovité tepny
koronárne tepny
vencovité tepny, ktoré odstupuju z aorty
vencovite teny, ktoré odstupujú z pl'úcnice
koronárne tepny, ktoré odstupujú z pl'úcnicového kmena
Podstatou infarktu myokardu je:
upchatie niektorej z vencovitych tepien
nedomykavost' chlopni
upchatie srdcovnice
upchatie pl'úcnice
upchatie niektorej z predsieni alebo komôr
málokrvnost
zápal myokardu
upchatie niektorej z koronárnych tepien
žily na rozdiel od tepien človeka:
privádzaju krv do srdca
sú viac elastické ako tepny
odvádzajú krv zo srdca
sú menej elastické ako tepny
majú tenkú vrstvu svaloviny
vstupujú do srdca
majú hrubú vrstvu svaloviny
vystupujú zo srdca
V dôsledku straty pružnosti stien ciev v starobe človeka:
sa znižuje systolicky krvny tlak
sa zvyšuje systolicky krvny tlak
vzniká hypotenzné ochorenie
vzniká hypertenzné ochorenie
sa zvyšuju hodnoty systolického tlaku nad 20 kPa
sa zvyšujú hodnoty systolického tlaku nad 160 torr
sa zvyšujú hodnoty diastolického tlaku nad 160 torr
sa zvyšuju hodnoty diastolického tlaku nad 20 kPa
Na pohybe krvi v žilách sa podiela:
tlak spôsobeny systolou l'avej komory
sacia sila srdca
v značnej miere tlak krvi v žilách
v malej miere tlak krvi v žilách
svalová pumpa
stláčanie žil priečne pruhovanymi svalmi
stláčanie žil hladkymi svalmi
dychanie - počas nádychu stúpa vnútrohrudnikovy tlak a krv je nasávaná do dutých žil a pravej komory
U človeka priteká krv do plúc bezprostredne z:
plúcnych žil
l'avej komory
pl'úcnice, ktorá odstupuje z pravej komory
pravej predsiene a plúcnice
vencovitych tepien
plúcnice, ktorá odstupuje z l'avej komory
aorty, ktorá odstupuje z l'avej komory
lavej komory a pl'úcnice
Okysličenú krv z plúc človeka odvádzajú:
plúcnica
dve plúcne tepny, ktoré ústia do l'avej predsiene
štyri pl'úcne tepny
plúcne žily
štyri plúcne žily, ktoré ústia do pravej predsiene
štyri plúcne žily, ktoré ústia do l'avej predsiene
plúcnica, ktorá ústi do l'avej predsiene
plúcne tepny, ktoré ústia do lavej predsiene
Svalová vrstva v stene ciev:
sa nazyva epikard
sa nazyva myokard
je v žilách hrubšia ako v tepnách
je v tepnách hrubšia ako v žilách
je z priečne pruhovanych svalov
je z hladkých svalov
je špecificka
je v žilách tenšia ako v tepnách
V plúcnych žilách človeka prúdi krv:
odkysličena
smerom z plúc do pravej srdcovej predsiene
okysličená z p'úc do pravej srdcovej predsiene
okysličená z p'úc do l'avej srdcovej predsiene
odkysličená do pravej srdcovej predsiene
okysličena
okysličená z lavej srdcovej komory do plúc
odkysličená z l'avej srdcove komory do plúc
Srdcovy infarkt u človeka vzniká:
krvácaním do srdcového svalu
najčastejšie ako dôsledok artériosklerózy
po prerušení dodávky kyslika a/alebo živin do srdcovej svaloviny
odtrhnutim koronárnej tepny od plúcnice
uzavretim koronárej tepny alebo jej vetvy
pri prekročení vnútorného srdcového objemu
uzavretím vencovitej tepny alebo jej vetvy
odumretim časti svaloviny srdca
Za chorobné sa u dospelého človeka považujú hodnoty:
systolického tlaku nad 13,3 kPa
systolického tlaku nad 20 kPa
systolického tlaku nad 100 torr
systolického tlaku nad 160 torr
diastolického tlaku nad 13,3 kPa
diastolického tlaku pod 13,3 KPa
diastolického tlaku nad 100 torr, vtedy hovorime o hypertenznom
ochoreni diastolického tlaku nad 160 torr, vtedy hovorime o hypotenznom ochoreni
Srdcovy infarkt u človeka:
vzniká v dôsledku upchatia srdcovnice
vznika pri hypertenznom ochoreni
vzniká v dôsledku prasknutia vencovitych tepien
vzniká v dôsledku upchatia vencovitych tepien
vzniká v dôsledku upchatia koronárnych tepien
vzniká v dôsledku upchatia prevodového systému srdca
väčšieho rozsahu môže spôsobit smrt' jedinca
je častejši u žien ako u mužov
Rizikovymi faktormi aterosklerózy sú:
bulímia
vysoky tlak krvi
fajcenie
infarkt myokardu
znižená činnost obličiek
obezita
anémia
zvyšená sedimetácia
Arterioskleróza:
je zhrubnutie tepnovej steny spôsobené ukladanim polysacharidov
vzniká v dôsledku znizeného zásobovania tkaniv kyslikom
je sprievodnym javom starnutia
má za pásledok zniženy prietok krvi tepnami
je hypertenzné ochorenie
je strata pamäte
je degeneratívne ochorenie tepien
je degenerativne ochorenie zil
Prevodovy systém srdca u človeka:
je tvoreny vencovitymi tepnami
zabezpečuje vyživu sidca
je speciálne tkanivo, ktoré sa stavbou podobá svalovému a funkčne nervovemu
tvorí tzv. vodivá svalovina srdca
je špeciálne nervové tkanivo tvorené neurónmi
je špeciálny obehovy systém srdca, ktory má vlastnosti svaloviny a nervového tkaniva
vytlači každým tepom 70 ml krvi do tela
vysiela asi 70 elektrických impulzov za minútu
Aglutininy človeka sú:
antigeny erytrocytov
hociktoré protilatky v krvnej plazme
aglutinogeny leukocytov
produkty aglutinogénov
spoluzodpovedné za zhlukovanie erytrocytov pri nesprávnej transfúzii
určitým druhom protilátok v krvi
použivané pri vyšetreni krvnej skupiny AB0 krvného systému
antigeny pritomné na bunkách žltého telieska
Aglutiníny človeka:
sú antigény červenych krviniek
sú protilátky v krvnej plazme, ktoré zhlukujú napr. červené krvinky inej krvnej skupiny
vznikajú pri zrážaní krvi premenou rozpustnych aglutinogénov krvnej plazmy
sa uvolnujú z granúl neutrofilných leukocytov
su protilatky v krvnej plazme, ktoré zhlukujú napr. baktérie
sú antigény v krvnej plazme
patria medzi globulíny
patria medzi albumíny
Aglutinogény ludskych červených krviniek:
su ziskane
nie sú dedične
sú vrodené a dedičné
sa menia počas života
sa ziskavajú iba po transfúzii
vyvolávaju tvorbu protilátok
patria medzi plazmatické bielkoviny
sú zodpovedné za rozlišenie krvnych skupín
Krvné skupiny človeka sú podmienené:
typom antigénu pritomného v krvnej plazme
schopnost'ou erytrocytov tvorit' protilatky
individuálnym typom plazmatickych bielkovin u každého jedinca
pritomnostou špecifickych antigénov v membráne červených krviniek
pritomnostou protilatok v krvnej plazme
geneticky
pritomnost'ou imunoglobulínov v membráne červených krviniek
pritomnostou gamaglobulínov v membráne červených krviniek
Krvná plazma človeka s krvnou skupinou A obsahuje:
antigen A
protilátku anti-A
antigén B
protilátku anti-B
aglutinin anti-A
antigény A, B
aglutinín anti-B
aglutinogén anti-A
Krv človeka s krvnou skupinou AB neobsahuje:
antigén B
antigén A
antigén A, B
protilátku anti-A
protilátku anti-B
aglutininy proti vlastnym aglutinogénom
aglutinin anti-A
aglutinin anti-B
Ktorá kombinácia krvných skupín u jedinca je v našej populácii najčastejšia
AB, Rh+
A, Rh-
B, Rh+
A, Rh+
0, Rh-
0, Rh+
AB, Rh-
B, Rh-
človek s krvnou skupinou B má:
aglutinogén B a aglutinin anti-A
aglutinogén A a aglutinin anti-B
aglutinogén B v krvnej plazme a aglutinín anti-A na porchu erytrocytov
aglutinogén A na porchu erytrocytov a aglutinín anti-B v krvnej plazme
aglutinogén B na porchu erytocytov a aglutinín anti-A v krvnej plazme
aglutinogén B a Ziadny aglutinin
aglutinogén AB na povrchu erytrocytov
aglutinin anti-A a anti-B v kronej plazme
človek s krvnou skupinou 0:
má aglutinogény A a B, ktoré sa nachádzajú v krvnej plazme
nema ziadne aglutininy
má aglutiníny anti-A i anti-B, ktoré sa nachádzaju v krvnej plazme
má aglutiníny anti-A a anti-B, ktoré sa nachádzajú na porchu erytrocytov
má antigény A aj B
má protilatky proti antigénom A aj B
má v sére aglutiníny anti-A i anti-B
môže mat na povrchu erytrocytov iné antigény
Osoba s krvnou skupinou AB:
má antigény A aj B
nemá aglutiníny anti-A a anti-B
má aglutinin anti-A
má aglutinin anti-B
má aglutininy anti-A aj anti-B
nemôze dostat nikdy transfúziu krvi
nemá protilatky anti-A a anti-B
je vidy Rh pozitivna
Ktorú z uvedených transfúzií celej krvi možno vykonat' bez toho, aby bol
ohrozeny život prijemcu:
krv 0 Rh- je podaná prijemcovis krnou skupinou 0 Rh+
krv B Rh+ je podaná prijemcovis krvnou skupinou A Rh+
krv A Rh- je podaná prijemcovi s krvnou skupinou AB Rh-
krv B Rh- je podaná prijemcovi s krvnou skupinou AB Rh+
krv A Rh+ je podaná príjemcovis krvnou skupinou A Rh°
krv 0 Rh+ je podaná prijemcovis krvnou skupinou B Rh*
krv AB Rh- je podaná prijemcovi s krvnou skupinou 0 Rh*
krv A Rh- je podaná prijemcovi s krvnou skupinou A Rh+
O krvnom systéme Rh plati, že:
jeho označenie je odvodené od opice makak rézus
protilátky anti-Rh nie sú vrodené
protilátky anti-Rh sú vrodené
protilátka anti-Rh sa začne tvorit, ak sa do krvi Rh negatívneho človeka dostanú Rh pozitivne krvinky
protilátky v tomto systéme vznikajú až iimunizáciou
protilátka anti-Rh sa začne tvorit', ak sa do krvi Rh pozitivneho človeka dostanú Rh negativne krvinky
v tomto systéme existuju prirodzené protilátky
protilátky anti-Rh vznikajú v tele Rh+ matky proti Rh- plodu
Miazga človeka:
vzniká filtráciou v miazgových uzlinách
odvádza čast tkanivového moku do krvi
vzniká v kapilarach
obieha v uzavretom miazgovom riedisku
obsahuje vel'a lymfocytov
je mimobunkovou tekutinou
normálne neobsahuje erytrocyty
obsahuje väčšie množstvo bielkovin ako krvná plazma
Lymfa človeka:
má podobné zloženie ako krvná plazma
obsahuje krvinky
neobsahuje krvinky
zásobuje tkanivá vyživnymi látkami
je filtrovaná v miazgových uzlinách
prúdi do tkanív pod nizkym tlakom
obsahuje imunitne bunky
prúdi v miazgovych cievach
Miazgová sústava človeka:
je anatomicky vetvená odlišne od srdcovocievneho systému
zásobuje tkanivá tkanivovým mokom
je tvorená miazgovymi cievami
odvádza z tkanív nadbytony tkanivovy mok
predstavuje podporny drenážny systém, ktorym prúdi lymfa
má vlastné srdce
vytvára vo svojich cievach vysoky tlak
odvádza z tkaniv odpadové látky
Miazgové uzliny:
produkujú miazgu
filtrujú miazgu
filtrujú krv
produkuju lymfocyty
sú roztrúsené po celom tele človeka
zachytávajú cudzorodé mikroorganizmy
zachytávajú toxíny a odpadové látky
su sučastou cievnej sustavy
Specifická imunita ludského organizmu:
je založená na schopnosti organizmu tolerovat cudzorody antigénny materiál
sa u každého rozvíja individuálne počas ontogenezy
je zabezpečovaná hlavne aktivitou fagocytujúcich buniek
môže byt bunková zabezpečovaná T-lymfocytmi
je zabezpečovaná hlavne lymfocytmi
zahrna tvorbu protilatok
je u všetkych zdravych ludi namierena proti rovnakym infekciam
je zabezpečovana monocytmi
Trvalá imunita ziskaná po prekonani niektorych infekených ochorení je:
vždy nešpecificka
špecificka
pasívna
aktívna
zabezpecovaná neutrofilnymi granulocytmi
zabezpečovaná B-lymfocytmi, ktoré sa aktivovali pri styku s antigénom
zabezpečovaná pamät'ovymi bunkami
napriklad protilátkova
K prejavom nečpecifickej imunity človeka patrí:
očkovanie
tvorba protilátok
fagocytoza
alergia
enzymatické usmrcovanie baktérií v slzách a slinách
pôsobenie lyzinu
aktivita lyzozymu
imunizácia
K dýchacej sústave človeka patria:
pažerák
nosohltan
pl'úca
dýchacie cesty
nasopharynx
priedušnica
larynx
hrtan
O dýchacich cestách človeka plati, že:
sa delia na horné a dolné
sa delia na vonkajsie a vnútorné
sú vlaštným orgánom vonkajšieho dychania
horné dýchacie cesty tvorí nosová dutina a hrtan
horné dýchacie cesty tvorí nosová dutina a nosohltan
k nim patria plúca, ktoré sú rozdelené zárezmi na laloky
k nim patria priedušky, ktoré sú pokryté respiračným epitelom
priedušky sú pokryté riasinkovym epitelom, pričom riasinky kmitajú smerom k plúcam
Dýchanie človeka:
je riadené dýchacim centrom uloženym v mieche
je riadené dýchacim centrom uloženym v predlženej mieche
je riadené dýchacim centrom
je riadené dýchacim centrom v plúcach
sa prispôsobuje potrebám organizmu automaticky
je riadené dýchacim centrom, ktoré je ovplyvnované nervovymi podnetmi
je riadené dýchacim centrom, ktoré je ovplyvnované chemickymi podnetmi
delime na horné a dolné dýchanie
Pravé plúca človeka:
majú dva laloky
maju tri laloky
sú pokryté pohrudnicou
sú pokryté popl'úcnicou
sú zrkadlovym obrazom lavých plúc
majú o jeden lalok menej ako l'avé
majú o jeden lalok viac ako l'avé
majú o dva laloky viac ako l'avé
Pri pokojnom dýchani sa za minútu v plúcach dospelého človeka vymeni priblizne:
500 ml vzduchu
16 - 18 l vzduchu
7 - 9 l vzduchu
u mužov 3500 až 5000 ml vzduchu
u žien 2500 až 4000 ml vzduchu
250 ml vzduchu
7000 až 9000 ml vzduchu
7-9 ml vzduchu
K vymene dýchacich plynov u človeka dochádza:
v horných dýchacich cestách
v dolných dýchacich cestách
v plúcnych mechúrikoch - ide o vonkajsie dýchanie
v plúcnych mechúrikoch - ide o vnútorné dychanie
medzi krvou a bunkami - ide o vonkajsie dýchanie
medzi krvou a bunkami - ide o vnútorné dýchanie
v plúcach - ide o vnútorné dýchanie
v plúcnych mechúrikoch - ide o tanivové dýchanie
Vzniknutie atmosférického vzduchu medzi pohrudnicu a poplúcnicu u človeka voláme
šok
pl'úcna ventilácia
pneumothorax
faryngitida
kolaps
kesónová choroba
pohrudnicovy infarkt
vonkajšie dychanie
Pohrudnica človeka:
je jemná vazivová blana
je jemná väzivová blana, ktorá rozdeluje p'úca na laloky
je hrudniková čast' aorty
povlieka aj srdce a pl'úca
dotyka sa pl'úc povlečenych poplúcnicou
je synonymum pre poplúcnicu
vystiela nútornú plochu hrudnikovej dutiny
prebieha z brušnej dutiny do hrudníka
Popl'úcnica človeka:
je pokračovaním plúcnice po vnorení do pl'úc
je zápalové ochorenie povrchu plúc
je jemná elastická chrupka na porchu plúc
je jemná väzivová blana povliekajúca p'úca
je svalová prepážka oddelujúca pl'úca od brušnej dutiny
je pokračovanim priedušiek
prechádza na vnútornú plochu hrudnikovej dutiny ako pohrudnica
prechádza na povrch srdca ako pohrudnica
Poplúcnica a pohrudnica človeka:
sú doma čast'ami tej istej blany
spolu ohraničuju a uzavieraju štrbinovú pohrudnicovú dutinu
sú klzké a lesklé
sú dve odlišné cievy
sú dve rôzne časti tej istej cievy
sa navzájom dotykajú vel'kou čast'ou svojho povrchu
klžu sa po sebe pri dýchacich pohyboch
vylučujú mazlavú čiru tekutinu
Vdych človeka zabezpečujú:
respiračné epitely
steny pl'úcnych alveol
vonkajsie medzirebrové svaly a pohyb bránice nadol
vnútorné medzirebrové svaly a pohyb bránice nahor
vonkajšie medzirebrové svaly a pohyb bránice nahor
vonkajšie a vnútorné medzirebrové svaly
vnútorné medzirebrové svaly a pohyb bránice nadol
svaly nosohltanu, hrtanu, chrbtové svalstvo, všetky medzirebrové svaly a bránica
Hrtam:
je súčastou horných dýchacich ciest
je súčastou dolných dýchacich ciest
slúži na respiráciu a fonáciu
sa na konci rozvetvuje na dve priedušky
je spevneny súborom chrupiek, svalov a vazov
má pri vchode prichlopku - glottis
má pri vchode prichlopku - epiglottis
je duty orgán na zadnej strane krku
Vstup do hrtanu uzatvára:
hitanová prichlopka
hrtanová prichlopka
vrátnikovy kruhovy zvierao
epiglottis
glottis
chrupkovitá prichlopka
hrtanová prichlopka, ktorei základ tvori hyalínna chrupka
hrtanov prichlopka, ktorej základ tvori elasticka chrupka
K dolým dýchacim cestám patria:
plúca
nosohltan
priedušky
hltan
hrtan
pulmo
trachea
riasinky
Striedanie vdychu a vydychu:
je vysledkom zmien objemu hrudnika
je vysledkom zmien tlaku v pohrudnicovej dutine
je doležité pre vymenu vzduchu medzi plucami a prostredim
sa oznacuje ako minútová ventilácia
sa meria spirometrom alebo spirografom
sa uskutočnuje zväčšovaním a zmenšovaním brušnej dutiny
zabezpečujú vdychové a vydychové svaly
patrí medzi obranné dýchacie reflexy
Normálna dychová frekvencia človeka v pokojovom stave je:
70 dychov za minútu
40 dychov za minútu
16 - 18 dychov za minútu
7 - 8 dychov za minútu
120 dychov za minútu
80 - 120 dychov za minútu
ovplyvnovaná vekom, pohlavim, vyživou
ovplyvnovaná teplotou prostredia, dennou dobou, aktivitou organizmu
Oznacte správne tvrdenie o dýchaní človeka:
minútová dychová frekvencia človeka v pokojovom stave je 12 - 13 dychov za minútu
minútová dychová frekvencia človeka v pokojovom stave je 16 - 18 dychov za minútu
dychovy objem v pokoji je asi 1,5 l
dychovy objem v pokoji je asi 500 ml
dychovy objem je objem vzduchu vytlačeny z plúc maximalnym vydychom
vnútorné dýchanie sa označuje ako tkanivové
vymena dýchacich plynov prebieha od úrovne priedušnice
na vydychu sa podielaju vnútorné medzirebrové svaly a pohyb bránice nadol
Objem vzduchu vytlačeny z pl'úc maximálnym vydychom, ktory nasleduje
po maximálnom vdychu, sa nazyva
vitálna kapacita pl'úc
vnútorné dychanie
dychovy objem
inspirium
minútová ventilácia
expirium
plúcna ventilácia
respiracia
Minútová ventilácia človeka v klude:
u mužov sa pohybuje medzi 3500 až 5000 ml
je 7 - 9 l vzduchu
u žien sa pohybuje medzi 2500 až 4000 ml
je asi 500 ml vzduchu
je množstvo vzduchu vdýchnutého a vydýchnutého pri pokojovom dýchani za minútu
sa meria spirometrom
je súčet dychových objemov pri pokojnom dýchani za minútu
sa meria spirografom
Označte správne tvrdente o ludskych plúcach:
pravé pl'úca majú dva laloky
pravé p'úca majú tri laloky
na ich porchu sa nachádza popl'úcnica
l'avé plúca majú tri laloky
je to nepárovy orgán ulozeny v hrudnikovej dutine
v plúcach je nizsi tlak ako v pohrudnicovej dutine
po vniknuti atmosférického vduchu do plúc dôjde k pneumotoraxu
pri stupe do plúc sa priedusnica vetvi na priedusky
Vitálna kapacita ludských pl'úc:
v pokojovom stave je 7 - 9 litrov vzduchu
u mužov sa pohybuje medzi 3 500 až 5 000 ml vzduchu
je individualne vel'ká u každého jedinca
je ukazovate'om vykonnosti pl'úc
je 16 - 18 dychov za minutu
u žien sa pohybuje medzi 2 500 až 4 000 ml vzduchu
je v priemere vačšia u mužov
v pokoji je asi 500 ml vzduchu
Pristroj na meranie vitálnej kapacity pl'úc sa nazýva:
tomograf
tonometer
sonograf
refraktometer
spirometer
potenciometer
spirograf
voltmeter
Hlasivkové väzy a prichlopka oddelujúca dýchacia sústavu od tráviacej sa
nachádza v:
nosovej dutine
priedusnici
nosohltane
p'úcach
hltane
štitnej chrupke
hrtane
epiglottis
Vonkajšie dychanie človeka:
je vymena dýchacich plynov medzi krvou a bunkami celého tela
je vymena dýchacich plynov medzi atmosférickým vzduchom a krvou
je vymena O2 a COz medzi krvou a tkanivami formou difúzie
zahrna plúcnu ventiláciu, distribúciu a difúziu dýchacich plynov
je tzv. plucne
je riadené z dýchacieho centra v mieche
je tzv. tkanivové
je oxygenácia hemoglobinu spojená so menou farby na tmavomodrú
Medzi obranné dýchacie reflexy patrí:
kašel
dávenie
smrkanie
zvracanie
kýchanie
potenie
defekany reflex
napinaci reflex
Vnútorné dýchanie človeka:
zabezpecuje distribúciu vdýchnutého vzduchu do vetkých mechúrikov
je vymena O2 a CO2 medzi krvou a tkanivami formou difúzie
je vlastná vymena vzduchu medzi p'úcami a prostredim
prebieha v plúcnych alveolách
je tzv. pl'úcne
zahíña plúcnu ventiláciu, distribúciu a difúziu plynov
je tzv. tkanivové
je vymena dýchacich plynov medzi krvou a tkanivami formou pasívneho transportu
Pritomnost dusičnanov a dusitanov v potrave oplyvnuje dýchanie tak, že:
spôsobuje oxidáciu Fe2+ v hemoglobine na Fe3+
spôsobuje vznik methemoglobinu, ktory nie je schopny prenášat kyslik
spôsobuje oxidáciu Fe3+ v hemoglobine na Fe2+
spôsobuje vznik oxyhemoglobínu, ktory nie je schopny prenášat kyslik
spôsobuje rakovinu pl'úc
spôsobuje bronchitidu
spôsobuje poškodenie respiračného epitelu
vyvoláva obranné reflexy - kychanie a kasel
Kýchanie človeka je vyvolávané:
podráždenim sliznice ústnej dutiny
podáždenim sliznice hrtana
podráždenim sliznice nosa
podraždenim sliznice priedušnice
podráždenim sliznice priedušiek
dráždenim dýchacich ciest nahromadeným hlienom
dráždenim dýchacich ciest pevnymi čiastočkami
dráždenim nervovch zakončeni v dýchacich cestách
Podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek vyvoláva u človeka:
kašel
obranné reflexy
nádchu
neprijemny pocit
kýchanie
zvracanie
chripku
nauzeu
Medzi najčastejšie ochorenia dýchacich ciest u človeka patri:
bronchitida - zápal plúc
faryngitida - zápal hrtana
laryngitida - zápal hitana
bronchitida - zápal priedušiek
faryngitida - zápal hltana
laryngitída - zápal hrtana
kýchanie
kvapôková infekcia
O infekčných ochoreniach dychacích ciest u človeka plati, že:
väčšina tychto ochoreni sa prenáša kvapôčkovou infekciou
väčšina tychto ochoreni sa prenaša kýchanim a kašlaním
môžu byt virusového pôvodu - napr. chripka
môžu byt bakteriálneho pôvodu - napr. tuberkulóza
môžu byt vírusového pôvodu - napr. tuberkulóza
môžu byt bakterialneho povodu - napr. chripka
sa prenašajú najčastejšie nakazenymi potravinami
k nim patri alergia
Plocha povrchu kože priemerného dospelého človeka meria približne:
1,6 - 2 m2
0,8 - 1,1 m2
2,5 - 3,5 m2
0,5 m2
1,0 m2
0,9 m2
3,1 - 3,5 m2
2,7 m2
Koža človeka chráni organizmus pred:
učinkami radioaktivneho žiarenia
učinkami infračerveneho žiarenia
učinkami ultrafialoveho žiarenia
vzniknutim mikroorganizmov
stratami tepla
rakovinou koze
prehriatim
tvorbou akne
Bielkovina keratín, ktorá je pritomná v porchových bunkách pokožky, spôsobuje, že koža:
je pružna
neprepúšt'a ultrafialové žiarenie
má schopnost' regenerácie
je pre vodu nepriepustná
neprepúšta rádioaktívne žiarenie
prepúšt'a infracervené žiarenie
prepúšt'a ultrafialové žiarenie
má primerané sfarbenie
Ku kožným derivátom človeka patria:
mliečne žlazy
akne
vlasy
početné receptory v zamši
potné žlazy
nechty
mazové žlazy
papilárne listy
Tukové zásoby sa v tele človeka ukladaju:
v pokožke
v lymfatickom drenážnom systéme
v zamši
do podkožného vaziva
do pridatnych orgánov kože
do podkoného väziva, im sa koža zvláčnuje
v mazových žlazách
do podkožného väziva, čim sa zabezpečuje stálost vnútorného prostredia
Potné žlazy človeka:
v počte asi 2 milióny sú v koži rozložené pravidelne
v počte asi 2 milióny sú v koži rozložené nepravidelne
produkuju pot, ktory udržuje kožu vláčnu a vlhkú
produkuju maz, ktory zvláčnuje kožu
chybajú v koži daní a stupaji
produkujú pot, ktory slúži na ochladzovanie organizmu a vylučovanie škodlivín
su uložene v zamši
sú vo velkom množstve na čele, dlaniach a stupajách
V zamši (corium) človeka sú uložené:
mazové žlazy
potné žlazy
krvné cievy
nervy
pigment melanin
keratin
početné receptory
podkožné väzivo
Pot človeka obsahuje:
močovinu
kreatinin
kyselinu mliečnu
vodu
kyselinu močovú
keratin
kyselinu pantoténovú
mastné kyseliny
Riziko vzniku rakoviny kože človeka sa zvyšuje:
ked' je pokožka vystavovaná nadmernému ultrafialovému žiareniu
pri albinizme
ked' je pokožka vystavovaná nadmernému infracervenému žiareniu
pri nadmernom opalovani
pri zvyšeni počtu mutácíí v bunkách pokožky
pri zvyšenej hormonálnej aktivite v puberte
pri zvyšenej tvorbe akné
pri zniženej funkcii obličiek
Celú mimobunkovú tekutinu l'udského tela môžeme rozdelit takto:
krv a krvná plazma
krv, tkanivovy mok a cytoplazma
tkanivovy mok a krvná plazma
miazgovy mok a krv
krv, miazga, tkanivovy mok a iné telesné tekutiny
krv, plazma a lymfa
krv, lymfa, mimocievne tekutiny a iné telesné tekutiny
intracelulárna a extracelulárna
Створюйте онлайн-тести
для контролю знань і залучення учнів
до активної роботи у класі та вдома