Хімія 1-20 питань

bezfarebný roztok

uzavretá sústava

pravý roztok

roztok elektrolytu

otvorená sústava

izolovaná sústava

chemicky čistá látka

homogénna sústava

chemickým zložením

obsahom aniónov

 obsahom katiónov

tým, že destilovaná voda je silný elektrolyt a pitná voda je slabý elektrolyt

tým, že pitná voda je chemické indivíduum a destilovaná voda nie je chemické indivíduum

nelíši sa ničím

tým, že destilovaná voda je chemicky čista latka a pitná voda je chemické indivíduum

schopnosťou tvoriť vodíkové väzby

pravý roztok

zložená len z molekúl H2O

homogénna zmes

 zmes chemických látok

nepravý roztok

suspenzia

chemické indivíduum

heterogénna zmes

nie je pravý roztok

nie je chemicky čista latka

je zložená z viacerých fáz

je uzatvorená sústava

  ma chemické zlozenie rovnaké ako pitná voda

 je oproti pitnej vode bohatšia o minerálne latky

 je homogénna zmes

 je heterogénna zmes

chemicky čista latka

chemické indivíduum

homogénna latka

dobre rozpúšťadlo iónových zlúčenín

dobre rozpúšťadlo nepolárnych látok

 zložená z molekúl H2O

 silný elektrolyt

latka, ktorá nie je elektrolyt

rovnakých atómov sa podieľajú na tvorbe nepolárnej kovalentnej väzby (napr. v molekule N2)

hovoríme o nich, že sú v základnom stave, ak majú najnižšiu energiu

obsadzujú jednotlivé hladiny v atóme podľa ich klesajúcej energie

môžu byt' odtrhnuté od atómu a vznikajú pri tom anióny

  patria medzi elementárne častice atómu a majú záporný náboj

ich počet v atóme sa vždy rovná poctu neutrónov

 v atómoch sa nachádzajú v priestoroch, ktoré označujeme ako orbitál

ktoré sa nachádzajú na poslednej vrstve atómu sa nazývajú valenčné elektróny

protón

elektrón

atóm

hmota

roztok NaCl v destilovanej vode

len zlučenina

Al2O3

elektron

pitna voda

morska voda

prvok alebo zlučenina

len prvok

ktorá ma jeden elementárny kladný náboj

ktorá ma jeden elementárny záporný náboj

ktorá nepatri medzi nukleóny

ktorá patri medzi nukleóny

ktorá vznikne z atómu vodíka pribratím jedného elektrónu

ktorá vznikne z molekuly vodíka stratou jedného elektrónu

ktorá vznikne z atómu vodíka stratou jedného elektrónu

elektroneutrálna

sú izotopy

majú rovnaký počet protónov

majú rovnaký počet neutrónov

majú rôzny počet nukleónov

majú rôzny počet elektrónov

majú rôzny počet neutrónov

majú rôzny počet protónov

majú rovnaké protónové číslo

sú v prírode zastúpené v rovnakom množstve

maju rovnaky počet neutronov

maju rovnaky počet nukleónov

su izotopy

maju rovnaky pocet elektronov

maju rovnake protonove aj nukleonove čislo

nelìšia as od seba elektronovo konfiguráciou

všetky majú rovnakú hmotnosť

sa líšia protónovým číslom

sa líšia nukleónovým číslom

sa líšia počtom protónov

sa líšia počtom neutrónov

sa líšia počtom elektrónov

sú izotopy vody

sú rôzne názvy jedného izotopu

sa líšia relatívnou atómovou hmotnosťou

ak má hodnotu n = 4, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve n je 32

so vzrastom jeho hodnoty rastie energia elektrónov

možno ho použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine

hlavné kvantové číslo dnes známych prvkov nadobúda hodnoty 1 až 7.

má vplyv na veľkosť hraničnej plochy orbitálov

ak má hodnotu n = 3, maximálny počet elektrónov v elektrónovej vrstve je 16

označuje sa písmenom 1

určuje energiu elektrónu v atóme vodíka podľa vzťahu E= B.n²

vymedzuje hodnoty magnetického kvantového čísla.

má vplyv na tvar hraničnej plochy orbitálov.

charakterizuje tvar orbitálu

určuje počet elektrónových vrstiev v atóme

nadobúda hodnoty od -n do +n

jeho hodnoty sa označujú písmenami s, p, d, f ...

sa označuje písmenom n

môže nadobudnúť hodnotu 0 až n-1

2

8

18

32

možné vypočítať zo vzťahu 2n²

6

12

16

maximálne 16 elektrónov

len p orbitály

len s a p orbitály

s, p, d orbitály

maximálne 12 elektrónov

maximálne 18 elektrónov

maximálne 8 elektrónov

2n ^ 2 elektrónov, kde n = hlavné kvantové číslo

je častica, ktorej hmotnosť sa približne rovná hmotností molekuly vodíka

je častica, ktorá má len jeden elementárny kladný náboj

nie je elektricky nabitá častica

má hmotnosť približne rovnakú ako protón

je jednou zo základných elementárnych častíc elektrónového obalu

je jednou z dvoch druhov elementárnych častíc atómového jadra.

je základnou štruktúrnou jednotkou látky

nepatrí medzi nukleóny

atómu vodíka má v základnom stave najnižšiu možnú energiu

nemôže prejsť do niektorého stavu s vyššou hodnotou n ak sa atómu dodá energia

môže byť odtrhnutý od atómu dodaním dostatočne vysokého množstva energie

je charakterizovaný kvantovými číslami,

ak je odtrhnutý od atómu vznikne kladne nabitý ión - anión

čím má nižšiu energiu, tým nižšia energia je potrebná na jeho odtrhnutie z atómu

atómu sodíka sa l'ahko odtrhne a vzniká z neho katión sodíka

má hmotnosť približne 1830-krát nížšiu ako hmotnosť atómu vodíka

v orbitále p_{x} môže byť maximálne 1 elektrón

v orbitále p_{y} môžu byť maximálne 2 elektróny

v orbitále p_{y} môže byť maximálne 6 elektrónov

v orbitále p_{z} môže byť maximálne 10 elektrónov

v orbitále s môže byť maximálne 1 elektrón

v orbitále s môžu byť maximálne 2 elektróny

v orbitáloch d môže byť maximálne 10 elektrónov

v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s opačným spinom

je rovnaká ako aktivačná energia

je rovnaká ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.

je vyššia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku

je rovnaká ako ionizačná energia

je disociačná energia väzby

je nazývaná tiež väzbová energia

udáva sa napr. v jednotkách kJ.mol-¹

je nižšia ako energia, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku

má atóm kyslíka oxidačné číslo -II

má atóm kyslíka oxidačné číslo -I

má atóm kyslíka väzbovosť 1

má atóm vodíka oxidačné číslo -I

má atóm vodíka oxidačné číslo I

má atóm vodíka oxidačné číslo II

má atóm kyslíka väzbovosť 2

sú atómy kyslíka a vodíka viazané kovalentnou

sú 3 sigma väzby

je 1 sigma a 2 pí väzby.

sú 2 sigma a 1 pí väzby

sú kovalentné väzby

sú vodíkové väzby

je trojitá väzba.

je dvojitá väzba

je väzba, ktorá túto zlúčeninu radí medzi alkíny

sú väčšinou nerozpustné vo vode

sú väčšinou rozpustné vo vode.

majú štruktúru, v ktorej sa elektrostatickými silami priťahujú katióny a anióny

ako taveniny alebo v roztokoch vedú elektrický prúd

sú tie, pre ktoré je typická kovalentná väzba medzi prvkami

sú tie, u ktorých je rozdiel elektronegativít zlučovaných prvkov vyšší ako 1,7

vo vode disociujú na ióny

ich vodné roztoky sú elektrolyty

sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli ku katóde

majú kladný náboj

sa pohybujú v jednosmernom elektrickom poli k anóde

nemôžu vznikať z atómov alkalických kovov

sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou elektronegativitou

majú viac protónov ako elektrónov

vznikajú z atómov prvkov po odovzdaní 1 alebo viac elektrónov

sa ľahko tvoria z prvkov s nízkou ionizačnou energiou

koordinačnej

donorovo-akceptorovej

kovovej

kovalentnej nepolárnej

vodikovej

iónovej

ktorá sa nachádza aj v N H 4 ^ +

ktorá je typická pre iónové zlúčeniny

iónová

donorovo-akceptorová

kovalentná

vodíková

koordinačná

kovová

van der Waalsove

σ а пі

СО

СО2

N2

CH3CH2OH

O2

H2O

Cl2

HCl

je medzi atómami C-C a C-H nasýtených uhľovodíkov

je v molekule H2

vzniká, ak rozdiel v hodnote elektronegativít viazaných atómov je vyšší ako 1,7

je napríklad v molekule NaCl

je v molekule etánu

je v molekule etínu medzi atómami uhlíka

vzniká, ak sa na tvorbe elektrónovej dvojice tejto väzby podieľajú obidva atómy

je medzi atómami dusíka v molekule N2

sa volá aj vodíkový mostík

je silnejšia ako kovalentná väzba

vzniká medzi molekulami (skupinami), ktoré obsahujú atómy vodíka viazané so silne elektronegatívnymi prvkami (najmä F, O, N)

vzniká v molekulách bielkovín

vzniká v molekulách nukleových kyselín

je prítomná v molekule vody

medzi molekulami tej istej zlúčeniny je príčinou jej relatívne vyššej teploty varu

je typická pre molekuly vody v plynnom skupenstve

kovalentné

poloacetálové

esterové

vodíkové

amidové

peptidové

N-glykozidové

O-glykozidové

v molekulách DNA

medzi molekulami H₂O

medzi molekulami NH3

medzi molekulami CH4

medzi molekulami C2H5OH

medzi molekulami CH3-O-CH2-CH3

medzi molekulami HF

v molekulách bielkovín a stabilizujú ich sekundárnu štruktúru

vznikajú medzi aniónmi a katiónmi

vznikajú na základe vzájomného pôsobenia molekulových dipólov

sú asi 100-krát slabšie ako kovalentné väzby

uplatňujú sa medzi centrálnym atómom a ligandmi v komplexoch

nachádzame v molekulách bielkovín

patria medzi silné väzby

zodpovedajú za primárnu štruktúru bielkovín

sú medzímolekulové väzbové sily

môže sa skladať z dvoch alebo viacerých atómov

je vždy tvorená len z atómov rovnakého druhu

je relatívne stále zoskupenie atómov, ktoré sú zviazané chemickými väzbami

môže byť zložená aj z atómov jedného druhu

fluoridu boritého má 4 väzbové elektrónové páry

metánu má atómové jadro uhlíka v strede pravidelného štvorstena

ak sa skladá z atómov rozdielnej elektronegativity je molekula vždy nepolárna

zložená z troch atómov môže byť lineárna, alebo lomená

At, Sn, Al, Mn, S, Se

Sb, Sn, Al, Mg, Si, Sl

Sb, Sn, Am, Mg, Si, Sn

Sb, Sn, Al, Mn, Si, Se

Sb, St, Al, Mn, Si, Se

St, Sn, Au, Mg, Si, Se

Sb, Sn, Al, Mg, Si, Se

St, Sn, Au, Mg, SI, Se

M je atóm kovu a n má hodnotu 1 - 7

M je atóm kovu a n má hodnotu 1 - 4

OH je hydroxidový ión

OH je hydroxóniový ión

môžu vznikať reakciou zásadotvorných oxidov s vodou

podľa Brönstedovej teórie sú donormi protónov

reakciou s kyselinami tvoria soli

ich vodné roztoky majú pH > 7

na rôznych elektrónových vrstvách sa líšia predovšetkým obsahom energie

čím sú ďalej od jadra, tým majú nižšiu energiu

majú oveľa nižšiu hmotnosť ako nukleóny

tie ktoré majú rovnakú energiu obsadzujú určitú energetickú hladinu

ľahko sa odštiepujú z atómov halogénov

ak prvok odovzdáva elektróny, sám sa redukuje

ak prvok prijme elektróny, redukuje sa

sú nositeľom záporného náboja

je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu v plynnom stave

informuje nás o tom, ako pevne je elektrón viazaný v atóme

alkalických kovov (Li, Na, K) je vysoká

súvisí s energiou elektrónu v atóme tak, že čím je táto energia nižšia, tým vyššia je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu

sa udáva napr. v jednotkach kJ.mol-1

je nízka u kovov, ktoré sa ľahko redukujú

je nízka u prvkov, ktoré sa ľahko oxidujú

je tiež mierou na posúdenie, ako ľahko môže z atómu vzniknúť katión

a

b

c

d

e

f

g

h

alkalických kovov je nízka

je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny

prvkov F, Cl, Br, I je vysoká

je energia, ktorá sa uvoľní prijatím elektrónu za vzniku aniónu z atómu v plynnom stave.

fluóru je nižšia ako chlóru

je najvyššia u fluóru

prvkov v periodickej sústave klesá zľava doprava a zhora dolu

je vysoká pri prvkoch, ktoré l'ahko tvoria anióny

s,p

s

s,p,d

s,p,d,f

s maximálnym počtom elektrónov 18

maximálnym počtom elektrónov 8

len d

len p

(1-4) glykozidové

a (1-6) glykozidové

B (1-4) glykozidové

N-glykozidové

O-glykozidove

amidove

a(2-6) glykozidove

rovnaké ako v molekulách glykogénu

2 o väzby a 2 пі väzby

1 o väzba a 1 пі väzba

5 o väzieb a 1 пі väzba

je napr. kovalentná väzba v molekulách H₂ a F₂

je tvorená z dvoch elektrónových párov

môže vzniknúť prekrytím dvoch s orbitálov

môže vzniknúť prekrytím orbitálu s a p

je typická pre nasýtené uhľovodíky

je reaktívnejšia ako väzba dvojitá

je pevnejšia ako väzba trojitá

medzi atómami je tvorená spoločným elektrónovým párom

je tvorená väzbou sigma a pí (σ а π)

je tvorená jedným elektrónovým párom

môže sa výškytovať v molekulách vyšších karboxylových kyselín

môže byť konjugovaná

môže sa adíciou zmeniť na jednoduchú väzbu

môže sa elimináciou zmeniť na trojitú väzbu

je reaktívnejšia ako väzba jednoduchá

je v molekule kyseliny fumárovej

je amidová väzba v peptidoch

môže sa štiepiť hydrolázami

vzniká v procese proteosyntézy

patrí medzi slabé väzby

zodpovedá za prímárnu štruktúru bielkovín

je zoskupenie atómov -CO-NH-

vyskytuje sa napríklad u dipeptidov

môže byť štiepená amylázou

a(1-4) sú aj v molekule škrobu

vznikajú pri oxidácii sacharidov

a (1-6) sú aj v molekule glykogénu

môžu byť O-glykozidové

sú v molekulách napr. škrobu, glykogénu, nukleotidoch

poznáme σ а π

môžu byť N-glykozidové

nachádzame aj v nukleozidoch

látky, ktoré sú schopné odovzdávať protón

všetky látky, ktoré farbia fenolftaleín na červenofialovo

látky schopné odštiepiť atóm vodíka

látky schopné odštiepiť H2

donormi protonu

všetky látky, ktoré sa vo vode ionizujú za vzniku hydroxidových aniónov

len elektroneutrálne molekuly, ktoré môžu odštiepiť H+

elektroneutrálne molekuly a niektoré ióny (napr. HCO3-,H2PO4-) , ktoré môžu byť

donorom H+

všetky látky, ktoré vo vodnom roztoku farbia lakmusový papierik na červeno

akceptormi protónu

látky schopné príjať protón

všetky látky, ktoré majú v molekule skupinu -OH

len látky schopné vo vode odštiepiť anión OH-

len zlúčeniny zásadotvorných oxidov s vodou

aj anióny viacsýtnych kyselín, ktoré môžu prijať protón

napr. NH3,CH3COO- ,Cl-,NH4+,C6H5NH3+

HNO3 a NO3⁻

H2O a NO3⁻

H3O⁺ a NO3⁻

H2O a H3O⁺

HCl a NH4⁺

NH3 a Cl⁻

NH3 a NH4⁺

NH3 a NH4Cl

HCl a Cl⁻

polarita väzieb O-H sa zvyšuje

hodnota pK kyselín sa zvyšuje

hodnota ionizačnej (disociačnej) konštanty sa znižuje

všetky hodnoty ionizačných konštánt (K) sú rovnaké

hodnota stupňa ionizácie a sa znižuje

ostáva rovnaká polarita väzieb O-H

sú rovnaké hodnoty pK kyselín

hodnota K sa zvyšuje

po rozpustení elektrolytu sa zvyšuje počet častíc v objemovej jednotke roztoku oproti pôvodnému počtu molekúl

po rozpustení elektrolytu sa v roztoku zníži osmotický tlak

rozpustná soľ sa vo vodnom roztoku rozpadá a vzniknú opačne nabité ióny

pri rozpúšťaní zostane látka v roztoku v nezmenenej forme

látka sa v rozpúšťadle rozpadá na katióny a anióny

v roztoku nastane rozklad kryštálovej mriežky a vznikajú pritom molekuly

nastane vylučovanie iónov na elektrodach

pri rozpúšťaní sa látka vo forme molekúl rovnomerne rozptýli v celom roztoku

posudzujeme vždy so zreteľom na rozpúšťadlo, v ktorom sa nachádzajú

určujeme podľa veľkosti osmotického tlaku пі roztoku kyseliny alebo zásady

určujeme podľa hodnoty ich ionizačnej konštanty

určujeme podľa hodnoty ich izoelektrického bodu

určujeme podľa hodnoty pH ich roztokov

určujeme podľa hodnoty pK

určujeme podľa hodnoty stupňa ionizácie a

určujeme podľa ich koncentrácie

pH = 4, 8

pOH=11,9

pOH>7

pH<6

pH>8

pOH<6

pH=7

pOH=7

pOH<7

pH<6

pOH=4,5

pOH>7

pH=5,5

pOH=13

pOH=7

pH=9

c(H3O⁺)=2.10-8mol.l-1

c(OH⁻)=7.10-3

c(OH-)=7.10-10

c(H3O+)=2.10-12

c(H3O+)=1.10-6

с(ОН-)=4.10-12

с(Н3О+)=7.10-5

с(ОН-)=3.10-5

с(Н3О+)=7.10-10

с(Н3О+)=7.10-2

с(ОН-)=8.10-9

kyselina dusitá je slabá kyselina

kyselina dusitá je silná kyselina

kyselina dusitá je slabý elektrolyt

roztok HNO, bude reagovať len so slabými zásadami

hodnota pK = 3, 35

hodnota pK = 4, 65

v jej vodnom roztoku budú iba ióny H3O+ a NO2-

vo vodnom roztoku bude rovnováha medzi molekulami HNO2 a iónmi NO2-a H3O+ daná rovnovážnou konštantou

sa vždy číselne rovná ionizačnej konštante konjugovanej kyseliny

sa vždy číselne rovná autoprotolytickej konštante vody

charakterizuje schopnosť viazať protón

udáva silu zásady

sa číselne rovná ionizačnému stupňu zásady

charakterizuje schopnosť odštiepiť protón

udáva rozpustnosť zásady v danom rozpúšťadle

udáva množstvo iónov OH v roztoku zásady

KCIO, pH výsledného roztoku bude vyššie ako 7

mravčan sodný, pH výsledného roztoku bude v kyslej oblasti

pH roztoku bude závisieť len od koncentrácie soli a nie od jej zloženia

silnej zásady so slabou kyselinou - pOH roztoku bude nižšie ako 7

slabej zásady so silnou kyselinou - pH roztoku bude nižšie ako 7'

pH roztoku sa vždy bude rovnať 7

silnej zásady so slabou kyselinou, nezmení sa pôvodné pH (t.j. pH = 7 )

silnej kyseliny so silnou zásadou - nastane hydrolýza soli a pH roztoku bude vždy nižšie

ako 7

CH3COONa, KCN

NH4Cl, CH3COONH4

Fe2(SO4)3, Na2SO4

CH3COOK, Na₂S

KCIO4, Na2CO3

NaCN, K2SO3

K2SO4, Na2HPO4

Mg(HCO3)2, NH4Cl

K₂S, Ca(HCO3)2

CH3COONa, Na3PO4

(NH4)2SO4, Fe(NO3)3

KCN, KNO3

H2CO3, HNO2

NaNO2, (NH4)2S

NH4CI, NH₄NO₃

NaHCO3, KNO₂

po rozpustení solí vo vode vždy dostaneme neutrálne roztoky

hydrolýza je rozklad látok pomocou elektrického prúdu

hydrolýza soli je formálne opakom neutralizácie

hydrolýza je reakcia soli s nevodným rozpúšťadlom

po hydrolýze soli vždy vznikne roztok, ktorého pH > 7

po hydrolýze soli silnej kyseliny so slabou zásadou, bude pOH jej vodného roztoku vyššie

ako 7.

po rozpustení soli silnej zásady so slabou kyselinou, bude pH jej vodného roztoku

v zásaditej oblasti

hydrolýza soli je protolytická reakcia, pri ktorej ióny vzniknuté elektrolytickou ionizáciou soli reagujú s vodou

nemôže prebiehať čiastková reakcia: CN⁻+H2O ←→ HCN + OH⁻

v roztoku nastane ionizácia soli

sa nezmení pôvodná hodnota pH vody

pOH vzniknutého roztoku bude nižšie ako 7

budú vo vzniknutom roztoku len molekuly KCN a H2O

v roztoku nastane hydrolýza soli

pH vzniknutého roztoku bude v kyslej oblasti

sa pridaný lakmusový papierik zafarbí na červeno

K2SO3,BiCl3

RbCl,Na2SO4

NaCN,(NH4)2S

Li2SO4,NaClO4

Cs2SO3,KF

CH3COOK,K2HPO4

K2SO4,NaCl

Na2S,KCN

metylová žltá zafarbená na červeno

hodnota pOH nižšia ako 7

hodnota pH rovná 7

hodnota pH nižšia ako 7

hodnota pH, ktorá sa so vzrastajúcou koncentráciou soli bude znižovať, až po pH = 4,5

rovnaká koncentrácia molekúl CH3COOK a iónov K+ a CH3COO-

prebiehať hydrolýza soli

CH3COOK prakticky úplne ionizovaný.

sú také reakcie, pri ktorých kyseliny reagujú s neušľachtilými kovmi za vzniku vodíka

sú reakcie, pri ktorých zásady aj soli prijímajú -OH skupiny

pri ktorých molekula kyseliny reaguje s molekulou vody, sú podstatou ionizácie kyseliny

sú reakcie, pri ktorých zásada odovzdáva protón a kyselina protón prijíma

sú reakcie, pri ktorých soli v roztoku ionizujú a na elektródach sa vylučujú kovy

pri ktorých reagujú ióny soli s vodou, sa nazývajú hydrolýza

sú formálne opakom elektrolýzy

sú reakcie, pri ktorých kyselina odovzdáva protón a zásada protón prijíma

napr. ióny HCO3-,HSO4-,OH-,PO4³⁻

len elektroneutrálne molekuly

len katióny, napr. NH4⁺

elektroneutrálne molekuly, katióny a anióny, ktoré môžu odštiepiť H+.

len látky s vyšším počtom atómov vodíka v molekule

látky, ktoré sú donorom protónu

látky s vyšším počtom atómov kyslíka v molekule

napr. ióny HSO₃⁻, H2PO4⁻, HS⁻

počtom -OH skupín, ktoré môžu prijať od inej molekuly

rozpustnosťou vo vode

koncentráciou v nevodných rozpúšťadlách

počtom -OH skupín v molekule

ionizačnými konštantami

schopnosťou prijať protón

hodnotami stupňa ionizácie

schopnosťou odovzdať protón

CoCl2, Na2CO3, CHC13, HC1, C2H6

CH₁, benzén, KMnO4, CH3COOH, K₂SO₄

FeCl3, H2SO4, NaBr, CH3COOK, NH,Br

CuSO4, HI, NaNO3, K3[Fe(CN)6]

KCN,Na2CO3,C6H6,glukoza,CH2Cl2

KCl,CH3COOK,NaI,(NH4)2S,FeCl2

fruktoza,CH2Cl2,KBr,NiCl,toluen

CH4,chloroform,HCl,NaOH,H2S

sa bude rovnať 2

sa zníži o 2 oproti pôvodnému roztoku

sa zvýši o 2 oproti pôvodnému roztoku

sa bude rovnať 4

sa nezmení oproti pôvodnému roztoku, mení sa iba koncentrácia roztoku

sa zvýši o 1 oproti pôvodnému roztoku

sa bude číselne rovnať hodnote pOH vzniknutého roztoku

sa zníži 100-násobne oproti pôvodnému roztoku

súvisí s hodnotou pH a platí: pH + pOH = pKv

pri danej teplote je vo všetkých vodných roztokoch rovnaká

sa nemení so zmenou teploty

sa nazýva aj súčin rozpustnosti

má pri teplote 25 °C hodnotu Kv = 1.10⁻¹⁴mol².l⁻²

sa tiež nazýva autoprotolytická konštanta vody

sa dá previesť do logaritmickej stupnice a platí: pKv=-log K v

sa označuje ako iónový súčin vody

iba roztoky silných elektrolytov

hrubodisperzné sústavy kvapaliny a tuhej látky

tie, v ktorých je veľkosť rozpustených častíc vyššia ako 1.10-9 m

homogénne zmesi plynu a tuhej látky

îba vodné roztoky anorganických zlúčenín

také roztoky, v ktorých veľkosť rozpustených molekúl (častíc) je menšia ako 1 nm

napr. roztok vaječného bielka alebo roztok škrobu

napr. roztok fruktózy a fyziologický roztok

10-100nm

nižšia ako 1 nm

vyššia ako 1 nm

nižšia ako 1.10⁻⁹ m

v roztoku zloženom z NaCl a glukózy závisí len od koncentrácie silného elektrolytu

závisí od počtu častíc v roztoku

je nepriamo úmerný koncentrácii rozpustených látok

je určený koncentráciou všetkých molekúl (iónov) v roztoku

zriedených roztokov možno vyjadriť vzťahom: π =i.c.R.T

krvi človeka je približne 780 kPa

je rovnaký pri rôznych teplotách

môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: M = m /пі.V *R.T kde M = molarna hmotnosť rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V objem roztoku

je tlak, ktorým treba pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo dialýze

môžeme využiť na stanovenie molárnej hmotnosti rozpustenej látky (najmä pre makromolekulové látky) podľa vzťahu: M = пі*V /m R.T kde M = molárna hmotnosť rozpustenej látky, m = hmotnosť rozpustenej látky, V = objem roztoku

krvi človeka je podmienený najmä minerálnymi soľami

elektrolytov je nižší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácií (mol.l-¹)

je určený vonkajším tlakom, ktorým musíme pôsobiť na roztok s vyššou koncentráciou,

aby sme zabránili vnikaniu rozpúšťadla do roztoku cez semipermeabilnú membránu

sa prejaví ak červené krvinky dáme do hypotonického prostredia - nastane ich hemolýza

je rovnaký v roztoku glukózy, c = 0, 3 mol.l¹, a v roztoku NaCl, c = 0.3 mol.1-

nezávisí od štruktúry látok, ale od počtu častíc, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácii

u človeka je dôležitá pri podávaní injekcií do žily

pomocou osmózy možno z vodného roztoku oddeliť hemoglobin od NaCl

je to dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky

v dôsledku osmózy sa znižuje koncentrácia látky v koncentrovanejšom roztoku

ak dáme červené krvinky do roztoku NaCl s koncentráciou c = 0.3 mol.l¹, ostanú nezmenené

ak je roztok a rozpúšťadlo oddelené polopriepustnou membránou, rozpúšťadlo preniká do

roztoku

je to dej, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia koncentrovanejšieho roztoku

nastáva vtedy, ak sú dva roztoky o rôznej látkovej koncentrácii (molekúl, iónov) oddelené semipermeabilnou membránou

0,25 mol AgNO, v 50 mililitroch roztoku

1 mol AgNO3 v dvoch litroch vody

0,5 mmol AgNO, v jednom mililitri roztoku

85 mg AgNO3,v jednom cm³ roztoku

0,25 mol AgNO, v 0,5 dm³ vody

2 mol AgNO, v 4000 ml roztoku

170 g AgNO3 v 2000 ml roztoku

170 g AgNO3 v jednom dm³ roztoku

medzi rozpúšťadlom a rozpúšťanou látkou môže prebehnúť chemická reakcia

pri rozpúšťani glukózy vo vode prebehne medzi obomi látkami chemická reakcia

vzájomná rozpustnosť kvapalín závisí od súdržných síl medzi ich molekulami a tiež od teploty

rozpustnosť sa môže vyjadriť aj graficky, tzv. krivkami rozpustnosti

molový zlomok látky v roztoku sa vyjadruje v jednotkách mol.l¹

plynné roztoky vznikajú rozpúšťaním plynov v kvapalinách

všetky kvapaliny sú navzájom miešateľné v každom pomere

rozpúšťanie látok môže byť sprevádzané uvoľňovaním alebo pohlcovaním tepla

najvyšší osmotický tlak má roztok C

najnižší osmotický tlak má roztok A

vo všetkých uvedených roztokoch je rovnaký osmotický tlak

roztok B má vyšší osmotický tlak ako roztok A

roztok C je hypertonický voči roztoku B

roztok B je hypertonický voči roztoku A

roztoky A, B a C sú izotonické

roztok A je hypotonický voči roztoku C

0,8 g FeCl, v 100 g roztoku

1,6 g FeCl3 a 200 g vody

0,8 g FeCl3 v 1000 g roztoku

2 g FeCl3 v 250 g roztoku

0,008 %FeCl3

8% FeCl3

4 g FeCl, a 496 g H₂O

800 mg FeCl3 a 99,2 g H₂O

vo všetkých roztokoch je rovnaký osmotický tlak

roztoky A a B sú navzájom izotonické

roztoky B a C sú navzájom izotonické

roztok A je hypotonický voči roztoku B

roztoky A

a B sú hypertonické voči roztoku C

roztok C je hypertonický voči roztoku A

najnižší osmotický tlak má roztok C

roztoky B a C sú hypertonické voči roztoku A

CuSO4, c= 0.1mol

fruktóza, c = 0,3 mol.l

NiCl₂, =0, 15mol .l

CdSO4, c = 0.15mol

KNO3, c = 300 mmol.

FeCl2, c = 100 mmol.

sacharóza, c = 0.15 mol 1-

FeCl3, c = 75 mmol.1

AgNO3, c = 0.5mol

FeSo4,c=300mmol

Fe2(SO4)3,c=0,15mol

NiCl2,c=300mol

KMnO4,c=0,3mol

ZnI2,c=0,4 mol

fruktoza,c=0,6mol

KIO3,c=0,25mol

je formálne opakom osmózy

môže nastať napr vtedy, keď do kadičky s vodou hodíme kryštál KMnO

je prechod rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu

je prechod nizkomolekulových látok cez semipermeabilnú membránu

je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou

je prechod rozpúšťadla z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou koncentráciou

nastáva v sústave dvoch roztokov oddelených polopriepustnou membránou

je formálne opakom dialýzy

30 mmol NaCl v 200 ml roztoku

0,15 mol NaCl v jednom litri H2O

17,4 g NaCl v dvoch litroch roztoku

4,35 g NaCl v 500 ml H2O

0,3mmol NaCl v dvoch mililitroch roztoku

8,7 g NaCl v jednom litri roztoku

0,87 mg NaCl v 100 ml roztoku

150 mmol NaCl v jednom dm3 roztoku

určená podielom hmotnosti rozpustenej látky m(A) a objemu roztoku (V): c(A) = m(A)/V

určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu roztoku (V)

počet molov látky A v 1000 ml rozpúšťadla

daná vzťahom: c(A) = n(A)/V kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A,V=objem roztoku

určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a celkového látkového

množstva n roztoku

daná vzťahom: c(A) = n(A)/n kde n(A) = látkové množstvo rozpustenej látky A, n = celkové látkové množstvo sústavy

počet molov látky A v jednom dm³ roztoku

určená podielom látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu rozpúšťadla

sa za časovú jednotku rozpustí také množstvo látky, aké sa jej opäť z roztoku vylúči

je pri určitých definovaných podmienkach to isté zloženie

sa osmotický tlak počíta podľa vzťahu: п=c. R/T kde: c = koncentrácia roztoku, R =plynová konštanta, T = teplota v Kelvinoch

je pri definovaných podmienkach rozpustené maximálne množstvo soli

sa ustáli dynamická rovnováha medzi nerozpustenou časťou látky a roztokom

sa ustálí rovnovážny stav, keď za časovú jednotku sa rozpustí látka s takou hmotnosťou, ako je hmotnosť látky, ktorá je už v roztoku rozpustená

je vždy koncentrácia 1 mol.1-

je vždy koncentrácia 10% (w%)

môžeme vyjadriť vzťahom: c(A) = m(A)/V.M(A)

môžeme použiť na výpočet pH tlmivých roztokov po ich príprave z dvoch základných roztokov

môžeme vyjadriť vzťahom: m1w1+m2w2=m3w3, kde: m1 a m2 sú hmotnosti

východiskových roztokov, m3 je hmotnosť výsledného roztoku a symbol w označuje

hmotnostné zlomky príslušných roztokov

používame na výpočet hodnôt ionizačných konštánt aminokyselín

používame na výpočet zloženia výsledného roztoku po zmiešaní dvoch roztokov s rôznou koncentráciou

koncentrácia látkového množstva c(A) látky A udáva počet molov látky A v jednom litri roztoku

koncentrácia látkového množstva c(A) látky A je počet molov látky A v jednom dm³ rozpúšťadla

hmotnostná koncentrácia látky A je určená podielom hmotnosti m(A) látky A a objemu roztoku V; jednotkou je kg.m³, alebo sa môže použiť aj kg.dm³, g.-1

hmotnostný zlomok látky A je počet gramov látky A v 1000 g roztoku

objemový zlomok látky A je určený podielom objemu V(A) látky A a objemu roztoku V

objemový zlomok látky A je počet mililitrov látky A v 100 ml H₂O

keď w(NaCl) = 0,13, roztok obsahuje 13 g NaCl + 100 g H₂O

roztok s koncentráciou c = 2 mol.1¹ obsahuje dva mol látky v dvoch litroch roztoku

je dej, ktorý nemôže prebiehať v organizme človeka

je vlastnosťou systému tvoreného rozpúšťadlom, roztokom a polopriepustnou membránou medzi nimi

nastane, keď sú dva roztoky NaCl s rôznou koncentráciou oddelené semipermeabilnou membránou

je samovoľný prechod častíc látky z miest s vyššou koncentráciou na miesta s nižšou d koncentráciou

nemôže nastať, keď do krvi človeka dáme sterilnú destilovanú vodu

je prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu z roztoku s nižšou koncentráciou do roztoku s vyššou koncentráciou

pri rovnakej koncentrácii (mol.l¹) je rovnaká v roztokoch elektrolytov aj neelektrolytov

je opačný pochod ako difúzia

k 120 g NaH2PO, pridáme toľko vody, aby sme dostali 2000 ml roztoku

k 60 g Na2HPO4 pridáme toľko vody, aby sme dostali jeden dm³ roztoku

rozpustime 6 g NaH2PO4 vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 100 mililitrov

rozpustíme 60 g NaH2PO4 v 1000 ml vody

rozpustime 60 mg Na2HPO, vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol jeden ml

rozpustíme 0,25 mol NaH2PO, vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 0,5 dm

rozpustíme 60 g Na₃PO₄ vo vode na výsledný objem roztoku 1000 ml

rozpustíme 120 mg NaH2PO, vo vode tak, aby výsledný objem roztoku bol 2 ml

je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny

je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny

je proces, ktorý sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov

je proces, ktorý sa spája so zvyšovaním kladného oxidačného čísla atómov

a redukcia prebiehajú vždy spolu a sú len dielčie časti oxidačno-redukčnej reakcie

v biologických systémoch je základom látkovej premeny

organických zlúčenín sa spája s ich hydrogenáciou

je proces, pri ktorom molekula organickej zlúčeniny prijíma dva atómy vodíka

je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny prijímajú elektróny

je každá chemická reakcia, pri ktorej atómy prvkov alebo ióny odovzdávajú elektróny

sa spája so znižovaním kladného oxidačného čísla atómov

striebra vodíkom prebieha podľa reakcie Ag2S+H2→2Ag + H2S

je proces, pri ktorom látka prijíma dva vodíkové protóny

organických zlúčenin sa nazýva dehydrogenácia

je aj zlučovanie låtok s vodíkom

organických zlúčenín prebieha zvyčajne ako hydrogenácia

sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii

sú akceptormi elektrónov pri chemickej reakcii

sú donormi protónov pri chemickej reakeii

sú donormi atómov vodíka pri hydrogenácii látok

majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú

majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú

pri chemickej reakcii odovzdávajú elektróny

pri chemickej reakcii prijímajú elektróny

ktoré sú akceptormi protónov pri chemickej reakcii

ktoré sú akceptormi atómov vodíka pri dehydrogenácií látok

ktoré pri oxidačno-redukčnej reakcii prijímajú elektróny

ktoré sú donormi elektrónov pri chemickej reakcii

ktoré sa pri chemickej reakcii redukujú

medzi ktoré môžeme zaradiť KMnO4, H2O2 a KCIO3

ktoré majú schopnosť oxidovať iné látky, pričom sa redukujú

ktoré majú schopnosť redukovať iné látky, pričom sa oxidujú

oxidačno-redukčná

pri ktorej jedna látka (molekuly tej istej zlúčeniny, rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku) prijíma i odovzdáva elektróny

pri ktorej rovnaké ióny alebo atómy toho istého prvku podliehajú oxidácii i redukcii

Cl2+H2O→HClO+HCl

2 KMnO4+16HCl→5Cl2+2MnCl2+2KCl+8H2O

g3K2MnO4+2H2O→2KMnO4+MnO2+4KOH

3HNO2→HNO3+2NO+H2O