Хімія 100-200

NaIO

I2O7

PbI2

NH4I

HIO3

KIO4

H3IO5

H5IO6

Cr2O3

KCr(SO4)2•12H2O

Cr(OH)3

K2CrO4

K2Cr2O7

CrO3

CrCl3

PbVrO4

Fe(SCN)3

(NH4)2Fe(SO4)2•6H2O

Fe(CH3COO)3

NH4Fe(SO4)2•12H2O

K4[Fe(CN)6]

K3[Fe(CN)6]

Fe(HCO3)2

Fe(OH)2NO3

Na2O2

BaO

K2O2

BaO2

Ba(OH)2

H2O2

H-O-O-H

H2O

MnSO4

Ca(MnO4)2

Mn2O7

KMnO4

K2MnO4

H2MnO3

MnS

CaMnO4

H2S

Co2(SO4)3

Sb2S5

Mg(HS)2

Hs-C2H5

H3C-S-S-CH3

KHSO4

CdS

HPO3

Mg(H2PO4)2

Ca3(PO4)2•CaF2

Na2HPO4

H3PO3

P4O6

PI3

horčík sa redukuje

chlór sa redukuje

nikelnatý katión sa redukuje

katión Ni2+ sa oxiduje

reakcia prebieha v smere zľava doprava a katión Ni 2+ je oxidovadlo

reakcia prebieha v smere sprava doľava, pretože Ni stojí v elektrochemickom rade napä kovoy za Mg a preto môže Mg2+ ióny redukovať

horčík je redukovadlo

horčík sa oxiduje

meďnatý katión sa redukuje

katión Cu 2+ je oxidovadlo

reakcia je oxidačno-redukčná.

oxidačné čísla prvkov sa nemenia

meďnatý katión sa oxiduje

zinok sa redukuje

prebieha v smere zľava doprava

zinok je redukovadlo, lebo v elektrochemickom rade napätia kovov stojí pred meďou

Fe sa oxiduje

Fe sa redukuje

reakcia je oxidačno-redukčná

chloridový anión sa oxiduje

reakcia prebieha a Fe je redukovadlo

reakcia neprebieha

katión H⁺ je oxidovadlo

katión H+ sa redukuje

katióny vodíka sa redukujú

zinok sa redukuje

reakcia je oxidačno-redukčná

síra sa redukuje

katióny vodíka sa oxidujú

reakcia prebieha a zinok je redukovadlo

reakcia neprebieha

zinok sa oxiduje

Fe+Zn²⁺→Zn+Fe²⁺

Fe²⁺+Zn→Zn²⁺+Fe

2Fe+3Zn²⁺→2Fe³⁺+3Zn

redukcie katiónu železa účinkom kovového zinku

pri ktorej sa oxiduje elementárne železo

pri ktorej sa oxiduje kovový zinok

oxidačno-redukčná

v ktorej vystupuje kovový zinok ako redukovadlo

a

b

c

d

e

f

g

h

5+2+3→5+2+1+8

a

b

c

d

e

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

F

g

h

u plynov závisí od tlaku

závisí od koncentrácie reagujúcich látok

je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátorov

je priamo úmerná súčinu molárnych koncentrácií reagujúcich látok

možno vyjadriť ako zmenu koncentrácie reaktantov za časovú jednotku

nezávisí od veľkosti aktivačnej energie

je určenă rovnovážnou konštantou

závisí od teploty

je stav, pri ktorom reakcia prebieha rovnakou rýchlosťou v oboch smeroch

je stav, keď sa reaktanty úplne premenili na produkty

vyjadruje rovnovážna konštanta

je stav, keď sa v reakčnej zmesi koncentrácie reaktantov rovnajú koncentráciám produktov

závisí od aktivačnej energie

možno ovplyvniť zmenou teploty reakčnej zmesi

možno ovplyvniť zmenou koncentrácie produktov,

možno ovplyvniť prítomnosťou katalyzátorov

zvýšením teploty

znížením teploty

odstraňovaním H2 z reakčnej zmesi

pridaním Br2 do reakčnej zmesi,

pridaním katalyzátora

pridaním HBr do reakčnej zmesi

odstraňovaním HBr z reakčnej zmesi

pridaním H2 do reakčnej zmesi.

znížením teploty

zvýšením teploty

odstraňovaním NO2 reakčnej zmesi

pridaním O2 do reakčnej zmesi

zvýšením tlaku v reakčnej zmesi (ide o reakciu v plynnej fáze)

znížením tlaku v reakčnej zmesi.

pridaním NO do reakčnej zmesi

pridaním NO2do reakčnej zmesi

a

b

c

d

e

a

b

c

d

e

f

g

h

a

b

c

d

e

f

g

h

sa uplatňuje len pri exotermických chemických dejoch

sa uplatňuje pri exotermických i endotermických chemických dejoch

má vzťah k rýchlosti chemickej reakcie

je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátora

je vyjadrená rovnovážnou konštantou

je vyjadrená reakčným teplom

závisí od reakčného tepla

závisí od rovnovážnej konštanty

zvýšením teploty posúva rovnovážny stav reakcie na stranu reaktantov

v smere tvorby N2O4endotermická

zvýšením teploty posúva rovnovážny stav reakcie na stranu produktov

v smere tvorby N2O4je exotermická

ide o oxidačno-redukčný dej

znížením teploty sa posúva rovnovážny stav reakcie na stranu reaktantov

zvýšením tlaku (pri reakcii v plynnej fáze) sa rovnovážny stav reakcie posúva na stranu produktov

znížením tlaku (pri reakcii v plynnej fáze) sa rovnovážny stav reakcie posúva na stranu produktov

v smere tvorby SO3 exotermická

znížením teploty sa posúva rovnovážny stav reakcie na stranu reaktantu

zvýšením teploty sa posúva rovnovážny stav reakcie na stranu produktov

v smere rozkladu SO3 je exotermická

ide o oxidačno-redukčný dej

zvýšením tlaku (pri reakcii v plynnej fáze) sa rovnovážny stav reakcie posúva na stranu reaktantov

zvýšením tlaku (pri reakcii v plynnej fáze) sa rovnovážny stav reakcie posúva na stranu produktov

v smere tvorby SO2 je exotermická

závisí od spôsobu, akým reakcia prebehla

závisí od počtu medzistupňov, ktorými sa reakcia uskutočnila

sa s rastúcim počtom medzistupňov reakcie znižuje

je určená rozdielom potenciálnych energií produktov a východiskových látok

je úmerná rýchlosti reakcie

je ovplyvnená prítomnosťou katalyzátora

závisí od rovnovážnej konštanty reakcie

sa s rastúcim počtom medzistupňov reakcie zvyšuje

reakčná sústava teplo pohlcuje

reakčná sústava teplo uvoľňuje

potenciálna energia produktov je nižšia ako potenciálna energia reaktantov

sú zdrojom energie

nemôžu mať charakter redoxných dejov

nemôžu mať charakter protolytických dejov

majú charakter len redoxných dejov

nemôžu prebiehať v živých systémoch

reakčná sústava teplo pohlcuje

reakčná sústava teplo uvoľňuje

potenciálna energia produktov je vyššia ako potenciálna energia reaktantov

sú zdrojom energie

všetky majú charakter redoxných dejov

všetky majú charakter protolytických reakcií

že hodnota Q, má kladné znamienko

že hodnota Q má záporné znamienko

spôsobí posun rovnováhy reakcie v smere endotermickej reakcie

spôsobí posun rovnováhy reakcie v smere exotermickej reakcie

ovplyvní iba priebeh oxidačno-redukčných reakcií

nemá vplyv na priebeh reakcie

spôsobí zvýšenie množstva uvoľneného reakčného tepla

nezmení koncentráciu produktov

neovplyvňuje smer reakcie

spôsobí zníženie množstva uvoľneného reakčného tepla

rozdiel molových väzbových energií vznikajúcich väzieb a väzieb zanikajúcich

len hodnota molových väzbových energií reaktantov

len hodnota molových väzbových energií produktov

hodnota reakčného tepla Qm

hodnota rýchlostnej konštanty

hodnota aktivačnej energie

či je daná reakcia exotermická alebo endotermická

typ alebo mechanizmus reakcie

pri vzniku molekuly H2 z atómov vodíka sa uvoľní nižšie množstvo energie ako pri vzniku

molekuly N2

pri vzniku molekuly N2 z atómov dusíka sa uvoľní vyššie množstvo energie ako pri vzniku molekuly H2

väzbová energia v molekule N2 je vyššia ako v molekule H2

väzbová energia v molekule H2 je nižšia ako v molekule N2

reakčné teplo Qm vzniku molekuly H2 z atómov vodíka je nižšie ako pri vzniku molekuly N2

molekulový vodík je menej stabilný ako molekulový dusík

dusík má vyššiu teplotu varu ako vodík

H2 má nižšiu relatívnu molekulovú hmotnosť ako N2

ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii len uvoľňujú

ktoré reakčné systémy pri chemickej reakcii vymieňajú s okolím

ktoré sa pri chemických reakciách spotrebuje alebo uvoľňuje

ktoré môže mať len kladné znamienko

ktorého hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora v reakčnej zmesi

ktorého hodnota nezávisí od prítomnosti katalyzátora v reakčnej zmesi

ktoré vyjadruje rýchlosť chemickej reakcie

ktoré môže mať v reakciách kladné alebo záporné znamienko

-676 kJ. mol-1

-110 kJ.mol-1

+110 kJ.mol-1

+676 kJ.mol-1

rovnú súčtu reakčných tepiel tvorby CO2 z elementárneho uhlíka a z CO

rovnú rozdielu reakčných tepiel tvorby CO2 z elementárneho uhlíka a z CO

prislúchajúcu exotermickému deju

prislúchajúcu endotermickému deju

čím je jej hodnota nižšia, tým je rýchlosť chemickej reakcie vyššia

jej hodnotu ovplyvňuje prítomnosť katalyzátora

jej hodnotu určuje rozdiel potenciálnej energie aktivovaného komplexu reakcie a potenciálnej energie produktov reakcie

sa uplatňuje len pri endotermických reakciách

čím je jej hodnota vyššia, tým je rýchlosť chemickej reakcie nižšia

ovplyvňuje hodnotu rovnovážnej konštanty reakcie

neovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie

sa uplatňuje pri exotermických aj endotermických reakciách

prítomnosť katalyzátorov

reakčná rýchlosť

hodnota rovnovážnej konštanty

hodnota aktivačnej energie

rozdiel relatívnych atómových alebo molekulových hmotností reaktantov a produktov reakcie

množstvo uvoľnenej alebo spotrebovanej energie pri reakcii

množstvo energie, ktoré reakčná sústava vymieňa s okolím

pH reakčného prostredia

majú rovnaké fyzikálne vlastnosti

líšia sa počtom neutrónov v jadre

líšia sa počtom protónov v jadre

líšia sa počtom elektrónov v elektrónovom obale

majú rovnaké nukleónové číslo

v organických zlúčeninách sa z izotopov vodíka najčastejšie vyskytuje deutérium

majú rovnaké protónové číslo

deutérium má jadro deuterón, zložené z jedného protónu a jedného neutrónu

vzniká z atómu vodíka prijatím valenčného elektrónu od atómu s nízkou hodnotou elektronegativity

vzniká z atómu vodíka odovzdaním elektrónu atómu iného prvku

vzniká reakciou protónu a jedného elektrónu

sa označuje H-

sa označuje H+

vzniká odobratím dvoch elektrónov z molekuly H2

vytvára s katiónmi alkalických kovov hydridy

vzniká reakciou protónu a atómu vodíka

v zlúčeninách s fluórom, kyslíkom a dusíkom sa môže jeho atóm viazať so susednými

molekulami kovalentnou väzbou

je prvým členom periodickej sústavy prvkov

s dusíkom sa nemôže zlučovať priamo, reakcia: N2+ 3H2→ 2 NH3 neprebieha ani pri

vyššej teplote a ani za použitia katalyzátorov

vodík môže redukovať aj sulfidy, napr. Ag2S + H2→ 2Ag + H2S

tvorí ternárne (trojprvkové) zlúčeniny - hydridy - so všetkými prvkami periodickej sústavy prvkov

atómy vodíka majú najjednoduchšiu elektrónovú konfiguráciu 1s¹

rýchle difunduje pórovitými stenami pevných látok

pri nízkych teplotách (-253 °C) kondenzuje na bezfarebnú kvapalinu

má silné redukčné účinky

sa môže uplatniť ako akceptor elektrónového páru

sa označuje H+

s vodou vytvára katión H3O+

sa viaže s katiónom H+ a vzniká molekula vodíka

môže poskytovať elektrónový pár iným atómom

je nestály a viaže sa s látkou, ktorá má voľný elektrónový pár

vzniká odobratím elektrónu z atómu vodíka

majú vlastnosti veľmi podobné ako atómy ostatných prvkov v I.A (1.) skupine periodickej

sústavy prvkov

sú reaktívnejšie ako molekuly vodíka

môžu prijať alebo odovzdať elektróny a takto vždy vytvoriť protóny

vytvorením chemickej väzby (napr. v molekule H2) nadobúdajú stabilnejšiu elektrónovú

konfiguráciu

vznikajú rozštiepením molekuly vodíka dodaním potrebnej energie

sú príčinou prevažne oxidačných vlastností vodíka

sú príčinou redukčných vlastností vodíka (vo väčšine reakcií)

sú menej reaktívne ako molekuly vodíka

a

b

c

d

e

f

g

h

môže vzniknúť reakciou prvkov stroncia a vodíka

sa nazýva hydrid strontnatý

má atómy vodíka s oxidačným číslom I

má atómy vodíka s oxidačným číslom -I

má v štruktúre hydridový anión H-

nemôže reagovať s vodou

má atóm stroncia s oxidačným číslom II

sa nazýva peroxid strontnatý

hydridy obsahujú katión H+

hydridy sú napr. NaH a CaH2

v prípade H2S ,HCI, NH3 sú atómy vodíka viazané s príslušným prvkom kovalentnými väzbami

hydridy sú ternárne zlúčeniny vodíka s inými prvkami

zlúčeniny s nepolárnymi kovalentnými väzbami nereagujú s vodou

hydridy obsahujú anióny H viazané s prvkami, ktoré majú najnižšie hodnoty

elektronegativity (alkalické kovy a kovy alkalických zemín)

hydridy reagujú s vodou podľa rovnice: H2O+H⁻→OH⁻+H2

ich vlastnosti závisía hlavne od polarity väzby medzi atómom vodíka a atómom druhého prvku - podľa toho ich možno rozdeliť na iónové a kovalentné

má jadro zložené z jedného protónu a jedného neutrónu

podobne ako tricium má jadro zložené z jedného protónu a dvoch neutrónov

je izotop vodíka

je nuklid ľahkého vodíka

má značku D

sa môže použiť na sledovanie mechanizmu reakcií a reakčnej kinetiky

je ťažká voda

s kyslíkom tvorí oxid deutérny D₂O

v najnižšom množstve vyskytuje trícium

vyskytujú v rovnakom pomere všetky

uvedené izotopy

najčastejšie vyskytuje deutérium viazané v ťažkej vode

v najnižšom množstve vyskytuje prócium

vyskytujú najmä deutérium a trícium

najčastejšie vyskytuje voľné deutérium

v najvyššom množstve vyskytuje prócium

najčastejšie vyskytuje izotop ¹₁H

sa pri bežných podmienkach na Zemi nevyskytuje ako atómový vodík

môžeme pripraviť reakciou vodnej pary s rozžeraveným koksom podľa rovnice:

C+H₂O →CO + H₂

má chemické vlastnosti veľmi podobné ako ostatné prvky I.A skupiny

v laboratóriu možno prípraviť elektrolýzou vody

patrí medzi s² prvky

sa vo vesmire vyskytuje v plynnom obale Slnka, stálic a v hmlovinách

je po héliu druhý najľahší prvok v sústave prvkov

môže reagovať s chlórom podľa rovnice: H₂ + Cl₂ →2HCI

sa tiež nazýva prócium

vzniká odovzdaním elektrónu z atómu vodíka

s vodou tvorí hydroxidový ión

s vodou tvorí oxóniový katión

vzniká z atómu vodíka po prijatí elektrónu od atómu iného prvku

sa môže spojiť s protónom a vytvoriť tak molekulu H₂

môže byť donor elektrónového páru

je nestály a viaže sa s látkou, ktorá má voľný elektrónový pár

sa nachádza v atmosfére v množstve asi 21% (obj.)

má dva izotopy

v zlúčeninách (okrem zlúčenín s fluórom) môže mať oxidačné číslo -II a -I

v zlúčeninách má oxidačné číslo len -II

v oxidoch získava oktetovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu hélia

v peroxidoch získava konfiguráciu vzácneho plynu argónu

môžeme pripraviť elektrolýzou vody

sa nachádza v atmosfére v množstve asi 78% (obj.)

prítomnosť dvoch nespárených elektrónov vo valenčnej vrstve atómu kyslíka predurčuje predovšetkým jeho dvojväzbovosť

kyslík má vysokú hodnotu elektronegativity

kyslík má nízku hodnotu elektronegativity a preto je silným redukovadlom

atómy kyslíka sa môžu spájať do dlhších reťazcov

atóm kyslíka má tri nespárené elektróny

reakcie kyslíka s inými prvkami sú väčšinou exotermické

čistý kyslik je pri štandardných podmienkach v kvapalnom skupenstve

kyslík zvyčajne oxiduje iné prvky

oktetová konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu hélia

anión O₂⁻

oxidový anión O²⁻

oxidový katión O²⁺

peroxid O₂²⁻

molekula O2 + ktorá má dva nespárené elektróny

jednomocný dvojatómový katión O₂⁺

atóm kyslíka s oxidačným číslom -II

molekulový (O2) je stálejší ako atómový kyslík

rozpustený vo vode má význam pre život vodných živočíchov

je pri štandardných podmienkach bezfarebný plyn

s vodou tvorí oxóniové katióny

môžeme získať rozkladom H2O2 za katalytického účinku MnO2

molekulový vznikne z dvoch atómov kyslíka a získa tak stabilnejšiu elektrónovú

konfiguráciu (neónu)

molekulový je stálejší ako ozón

sa nedá pripraviť tepelným rozkladom KMnO4

je izotop kyslíka

vzniká z molekuly a atómu mu kyslíka a má vzorec O3

vzniká v atmosfére pri búrkach

sa pripravuje frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu

vzniká reakciou: O+ O2→O3

má redukčné účinky

ľahko uvoľňuje atómový kyslík, preto má oxidačné účinky

má rovnakú molárnu hmotnosť ako molekulový kyslík (O2)

sú zlúčeniny, v ktorých atóm kyslíka má nižšiu hodnotu elektronegativity ako atóm

druhého prvku zlúčeniny (okrem fluóru)

iónové vytvárajú prevažne alkalické kovy a kovy alkalických zemín

amfotérnych prvkov majú atóm kyslíka s oxidačným číslom I

sa vôbec nedajú pripraviť priamym zlučovaním prvkov s kyslíkom

sú binárne zlúčeniny prvkov s kyslíkom

podľa priestorovej štruktúry a vlastnosti môžeme deliť na iónové, molekulové a polymérne

s polymérnou štruktúrou majú atómy viazané prevažne kovalentnými väzbami

sú zlúčeniny, v ktorých má atóm kyslíka vyššiu hodnotu elektronegativity ako atóm druhého prvku zlúčeniny (okrem fluóru)

sú mnohé molekulové oxidy, napr. CO2,SO3

sú najmä oxidy iónového charakteru

reagujú s vodou podľa reakcie: O²⁻+H2O→2 OH⁻

sú oxidy kovových prvkov s oxidačným číslom vyšším ako V

reagujú s vodou za vzniku kyselín

ktoré sú nerozpustné vo vode, sa rozpúšťajú v roztokoch hydroxidov za vzniku solí

sú oxidy prvkov I.A a II.A (1. a 2.) skupiny periodickej sústavy prvkov

vôbec priamo nereagujú s vodou