Biológia 101-200
101. Medzi organely eukaryotických buniek patrí:
Meióza
Ribozómy
Mitóza
Endoplazmatické retíkulum
Centriola
Mitochondrie
Tukové kvapôčky
Centroméry
102. Aký tvar majú mimojadrové chromozómy eukaryotických buniek:
Tyčinkovitý
Valcovitý
Podľa tvaru organely
Kruhový
Ako prokaryotický chromožóm
Ako eukaryotický chromozómov
Homologický
Heterologický
103. Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva:
Amitóza
Meióza
Endomitóza
Mitóza
Partenogenéza
Reduplikácia
Gametogónia
Schizogónia
104. Rýchlosť difúzie závisí od:
Rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí
Nezáleží na koncentrácii denej látky
Záleží od koncentrácie danej látky len v bunke
Koncentračného spádu
Koncentračného gradientu
Rozdielu koncentrácie danej látky v mitochondriách a chloroplastoch
Rozdielu koncentrácie danej látky v endoplazmatickom retikula a ribozómoch
Rozdielu koncentrácie danej látky na póloch bunky
105. Priebeh bunkového cyklu a jeho reguláciu možno dobre sledovať na bunkách pestovaných mimo organizmu:
V tkaninových kultúrach
Na vírusoch
Na baktériách
In vitro
In vivo
V monokultúrach
V národoch
V hostiteľských bunkách
106. Lyzozómy:
Sú stálou membránovou organelou prokaryotických buniek
Sú malé mechúriky z biomembrány
Obsahujú tráviace enzýmy
Obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky
Sú organelami osmotickej rovnováhy
Obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou
Sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek
Ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek
107. Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí:
Profáza
Interfáza
Metafáza
Anafáza
Telofáza
G0 fáza
S fáza
Protofáza
108. V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú:
V metafáze
V anafáze
V profáze
V interfáze
V prvej
V druhej
V telofáze
V protofáze
109. Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou:
Diploidné
Haploidné
Somatické
Gaméty
Zygoty
Blastoméry
Oogónie
Spermogónie
110. Generačná doba bunky je:
Trvanie bunkového cyklu, ktoré je pre rozličné bunky rozdielne
Daná geneticky
Trvanie bunkového cyklu určeného typom bunky, ktorý je rovnaký pre všetky bunky
Doba existencie bunky
Časový interval medzi dvomi G1 fázami
Časový interval medzi profázou a telofázou
Časový interval trvania mitózy u baktérií
Trvanie bunkového cyklu u vírusov
111. Bunková stena eukaryotickej bunky môže obsahovať:
Chitín
Celulózu
Chlorofyl
Lignín
Mitochondrie
Glykogén
Solí a vosky
Fykoerytrín
112. Kde sa nachádzajú jadrové póry:
V jadrovom obale prokaryotických buniek
Na póloch jadra prokaryotických buniek
Na vnútornej strane obalu jadra prokaryotických buniek
V jadierku prokaryotických buniek
V jadrovom obale eukaryotických buniek
Na póloch jadra eukaryotických buniek
Na vnútornej strane obalu jadra eukaryotických buniek
V jadierku eukaryotických buniek
113. Osobitný typ bunkového cyklu, ktorým vznikajú pohlavné bunky sa nazýva
Mitóza
Meióza
Amitóza
Redukčné delenie
Izogamia
Anizogamia
Sporulácia
Kopulácia
114. Bunka priemerne obsahuje:
60-90% tukov
60-90% vody
V sušine 1 - 10% anorganických látok
Z organických látok najčastejšie bielkoviny
V bunkovéj stene najmä nukleové kyseliny
V sušine je viac látok anorganických ako organických
U rastlín len savharidy
V sušine je viac látok organických ako anorganických
115. Gény v bunke sa môžu nachádzať:
V jadre
V jadrových ribozómoch
V jadrovej membráne
V jadrových chromozómoch
V chloroplastoch
V plazmitoch
V cytoplazme
V mitochondriách
116. Plazmatická membrána buniek je:
Príepustná len v určitých bunkách
Polopriepustná
Rovnako príepustná pre všetky látky všetkých buniek
Semipermeabilná
Štruktúrou, ktorá oddeľuje jadro od cytoplazmy
Dierkovaná
Štruktúrou, ktorá oddeľuje bunku od okolia
Súčasťou bunkovej steny
117. Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín sa nazýva:
Prototrofia
Fagocytóza
Proteosyntéza
Pinocytóza
Exocytóza
Autotrofia
Heterotrofia
Oxidatívna fosforylácia
118. K základným funkciám bunky patrí:
Bunkový metabolizmus
Tok energie
Príprava na anabiózu
Aktívny pohyb
Tok informácií
Rozmnožovanie
Príjem tepla z okolia
Sporulácia
119. Chromozómy môžeme nájsť:
V jadrovej membráne
V cytoplazme
V bunkovom jadre
V chloroplastoch
V mitochondriách
V endoplazmatickom retikule
V lyzozómoch
V centromére
120. V každej bunke rozlišujeme:
Endoplazmatické retíkulum
Cytoplazmu
Bunkové povrchy
Deliace vretienko
Jadierko
Jadro
Golgiho systém
Mitochondrie
121. Ako sa nazývajú bunky, ktoré sa nekoordinovane delia a ohrozujú celistvosť organizmu:
Baktériové bunky
Nádorové bunky
Gonádové bunky
Replikačné bunky
Zárodočné bunky
Rakovinové bunky
Nekoordinované bunky
G0 bunky
122. Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky:
Konjugácia
Schizogónia
Mitóza
Kopulácia
Cytokinéza
Nepriame delenie
Gametogónia
Gonochorizmus
123. Schopnosť bunky pohlcovať mikroorganizmy sa nazýva:
Diapedéza
Pinocytóza
Fagocytóza
Difúzia
Špecifická imunita
Aglutinácia
Exocytóza
Tvorba toxínov
124. Autotrofné bunky môžu využívať energiu:
Pohybovú
Chemickú
Tepelnú
Mechanickú
Endergonickú
Exergonickú
Organickú
Tandemovú
125. Súhrn regulačných procesov v bunke nazývame:
Osmotický tok
Tok informácií
Tok energie
Tok látok
Metabolizmus
Replikácia
Reprodukčná schopnosť
Transkripcia
126. Eukaryotickými bunkami sú tvorené:
Vírusy, baktérie, huby a rastliny
Huby, rastlíny a živočíchy
Len mnohobunkové organizmy
Jednobunkové a mnohobunkové živočíchy
Baktérie, huby, rastliny a živočíchy
Nižšie a vyššie rastliny
Baktérie, huby a živočíchy
Šinice, huby a vyššie rastliny
127. Ribozómy:
Majú veľkosť niekoľko desiatok nanometrov
Sú zložené z ribonukleovej kyseliny a cukrov
Sú zložené z ribonukleovej kyseliny a bielkovín
Sů zložené z DNA a bielkoviny
U prokaryotických buniek sú väčšie ako u eukaryotických
Sú zložené z biologickej membrány
Sú zložené z DNA, RNA a bielkovín
U prokaryotických buniek sú menšie ako u eukaryotických
128. Ktoré významné polysacharidy obsahuje rastlinná bunka:
Sacharózu
Chitín
Celulózu
Škrob
Glukózu
Glykogén
Fruktózu
Galaktózu
129. Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlanom rozmnožovaní:
Z vajíčka
Z telovej bunky
Z anizogaméty
Z izogaméty
Z gametogónie
Zo somatickej bunky
Zo zárodočnej bunky
Zo zygóty
130. Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách mimo jadra:
V mikrotubulárnych štruktúrach
V plazmidoch
V kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme
Voľné v cytoplazme mimo DNA
V mitochondriách
V chloroplastoch
V RNA
Vo vakuolách
131. Mitotický aparát je tvorený z:
Centroméry
Centrioly
Jadierka
Vlákienok deliaceho vretienka
Mitochondrií
Chloroplastov
Vlákienok celulózy
Chromatínu
132. Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané:
Do biomolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín
Do dvoch vrstiev
Do monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly bielkovín
Do monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly glycidov
Do dvoch dvojvrstiev
Do globulárnych vrstiev
Do jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteínov
Do jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteínov
133. Syntéza bielkovín prebieha:
V bunkových inklúziách
Na vláknach cytoskeletu
Na ribozómoch
Na mikrotubuloch
Na ribozómoch v cytoplazme
Na ribozómoch v lyzozómoch
Na ribozómoch pripojených na endoplazmatické retíkulum
Na ribozómoch pripojených na centroméry
134. Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra:
Áno
V plazmodezmách
V mitochondriách
Nie
V chloroplastoch
V Golgiho systéme
V ribozómoch
V endoplazmatickom retikule
135. Základné regulačné mechanizmy účinnosti enzýmov v bunke sú:
Zmena štruktúry molekuly subsrátu
Riadenie syntézy enzýmov
Rovnováha enzymatických reakcií
Nerovnováha enzymatických reakcií
Zmena štruktúry molekuly enzýmu
Riadenie syntézy substrátov
Rovnováha prísunu substrátov
Rovnováha syntézy aktívnych centier enzýmov
136. Cytológia je:
Veda o tkanivách
Veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky
Veda o živočíchoch
Náuka o bunke
Náuka o imunite
Veda, ktorá skúma zákony dedičnosti
Náuka o metabolických funkciách organizmu
Samostatná biologická veda
137. Somatická hybridizácia buniek:
Je umelo vyvolané splynutie dvoch izolovaných pohlavných buniek od toho istého jedinca
Je umelo vyvolané splynutie dvoch izolovaných somatických buniek, z ktorých každá pochádza od iného jedinca
Je prirodzene splynutie dvoch izolovaných somatických buniek
Je kríženie hybridov s určitými somatickými znakmi
Je umelo vyvolané splynutie dvoch izolovaných somatických buniek, z ktorých každá pochádza od toho istého jedinca
Je spôsob laboratórneho vypestovania hybridných buniek od rôznych druhov, ktoré sa vzájomne pohlavne nerozmnožujú
Je spôsob laboratórneho klonovania jedincov
Je spôsob nepohlavného rozmnožovania prokaryotických organizmov
138. Koľkými biomembránami je obalené jadro:
Dvomi u eukaryotických buniek
Jednou u eukaryotických buniek
Tromi u eukaryotických buniek
U eukaryotických buniek dvomi membranami
Dvomi u prokaryotických buniek
Jednou u prokaryotických buniek
Tromi u prokaryotických buniek
U prokaryotických buniek nemá memránu
139. Čo vykonáva funkciu lyzozómov v rastlinných bunkách:
Ergastoplazma
Plastidy
Vakuoly
Prieduchy
Mitochondrie
Celulóza
Ribozómy
Endoplazmatické retíkulum
140. Osmotická lýza bunky je jav:
Keď bunka prijíma vodu a zmenšuje sa
Keď bunka príjimom vody sa zväčšuje
Keď bunka príjimom vody zväčšuje svoj objem až praská
Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí
Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v izotonickom prostredí
Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypertonickom prostredí
Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v normotonickom prostredí
Ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
141. Prečo je polopriepustnosť plazmatickej membráný pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou:
Lebo všetky rozpustené látky by mohli unikať z buniek do okolia
Lebo by všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia
Lebo by všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek
Lebo vnútorné zloženie buniek by bolo rovnaké ako zloženie okolia
Lebo by nastala maximálna miera metabolizmu
Lebo by nastala minimálna miera látkovej výmeny
Lebo by všetky rozpustené látky zostali v bunkách
Lebo by všetky rozpustené látky zostali mimo buniek
142. Jadro:
Je súčasťou bunkovéj steny
Môže obsahovať jadierko
Obsahuje najmä RNA
Má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán
Jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy
Jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy
Je riadiacim centrom bunky
Pri mitóze sa zmenšuje
143. Syntetickými centrami buniek sú:
Lyzozómy
Mitochondrie
Endoplazmatické retíkulum
Chromatídy
Golgiho systém
Centrioly
Vakuoly
Centrozómy
144. Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:
Hypotonické
Izotonické
Hypertonické
Izoosmotické
Normotonické
Hypoosmotické
Hyperosmotické
Pseudoosmotické
145. Glykogén je:
Bakteriálny metabolit
Polysacharid živočíšnych buniek
Rastlinný škrob
Zásobná látka vírusov
Živočíšny škrob
Anabolický enzým
Katabolický enzým
Súčasť bunkovéj steny u rastlín
146. K replikácii DNA v bunke dochádza v:
Golgiho systéme
Bunkovom jadre
Lyzozómoch
Chloroplastoch
Mitochondriách
Lyzodezmoch
Endoplazmatickom retikule
Plazmatickej membráne
147. Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov:
G1 fáza
M fáza
S fáza
G2 fáza
Syntetická fáza
Hlavný kontrolný uzol
G0 fáza
Interfáza
148. Cytokinéza je:
Pozdĺžne rozdelenie jadra
Súčasť profázy
Rozdelenie materskej bunky na dve dcérske bunky
Veda, ktorá študuje tvar a štruktúru orgánu
Obdobie rastu bunky
Pohyb bunky
Súčasť interfázy
Súčasť telofázy
149. Uveďte ktoré látky sú osmoticky najúčinnejšie:
Elektrolyty
Neektrolyty
Látky, ktorých molekuly disociujú na ióny
Organické látky
Heterologické
Koloidné
Plyny
Makromolekulárne
150. Ako sa nazývajú ohraničené sústavy, v ktorých prebieha výmena látok, energie a informácií:
Bunkové sústavy
Ohraničené sústavy
Zatvorené sústavy
Otvorené sústavy
Termodynamické sústavy
Informačné sústavy
Komunikáčné sústavy
Celulárne sústavy
151. Mitochondrie sú:
Zložené z dvoch biomembrán
Zložené z jednej zriasnenej membrány
"energetickými centrami" bunky
"centrami proteosyntézy" v bunkách
Tyčinkovitého až vláknitého tvaru
Prítomné v eukaryotických bunkách
Prítomné v prokaryotických bunkách
Miestom uloženia glykogénu (škrobu)
152. Aké formy endocytózy poznáte:
Pinocytóza
Endodifúzia
Fagocytóza
Difúzia
Fertilizácia
Endomitóza
Exocytóza
Konjugácia
153. Bunky sa môžu rozmnožovať:
Kopuláciou
Delením
Pučaním
Konformáciou
Partenogenézou
Reduplikáciou
Mitózou
Replikáciou
154. Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva:
Fagocytóza
Infúzia
Exocytóza
Pinocytóza
Endocytóza
Defekácia
Ejkulácia
Diapedéza
155. Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:
Glycerol
Plyny
Močovina
Etanol
Glukóza
Draslík
Sodík
Kyslík
156. Bunka využíva osmotickú energiu na:
Svalovú prácu
Prenos látok cez bunkové membrány
Šírenie vzruchov
Transport elektrolytov cez bunkové membrány
Rast bunky
Reguláciu metabolizmu
Prípravu mitózy
Replikáciu DNA
157. Jadierko sa skladá z:
RNA a mDNA
Bielkoviny a lipidov
Bielkoviny a RNA
Bielkoviny a DNA
Chromatínu
Chromozómov
Ribonukleovej kyseliny a bielkovín
Z RNA a polysacharidov
158. Bunka sa v meióze rozdelí:
Raz
Ani raz
Dvakrát
Trikrát
Dvakrát s jednou replikáciou DNA
Dvakrát s dvomi replikáciami DNA
Raz s jednou replikáciou DNA
Raz s dvomi replikáciami DNA
159. Ktoré monosacharidy sa vyskytuje v bunke:
Škrob
Sacharóza
Fruktóza
Guanín
Glykogén
Glukóza
Lignín
Celulóza
160. Energia v bunke sa uvoľňuje:
Anaeróbnou glykolýzou
Oxidáciou vodíka organických látok na vodu
Bunkovými oxidáciami
Štiepním uhlíkového reťazca glykózy
Oxidáciou dusíka organických látok na vodu
Proteosyntézou
Reduplikáciou DNA
Oxidatívnou fosforyláciou
161. Vakuoly môžeme nájsť:
Len v živočíšnej bunke
V rastlinnej bunke
U jednobunkovcov
Najmä v hubách
V mitochondriách
V cytoplazme
U nálevníkov a koreňonožcov
V bunke u Ciliophora a Rhizopoda
162. Podľa štruktúry delíme bunky na:
Subcelulárne a protocelulárne
Epitelové, väzívové, svalové, nervové
Jadrové a bezjadrové
Prokaryotické a eukaryotické
Jednoduché a zložené
Prvojadrové a eukaryotické
Jednobunkové a mnohobunkové
Subcelullata a Eobíonta
163. Enzymatická sústava oxidatívnej fosforylâcie je lokalizovaná v:
Golgiho systéme
Chloroplastoch
Mitochondriách
Endoplazmatickom retikule
Bunkovom jadre
Lyzozómoch
Ribozómoch
Tylakoidoch
164. K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:
Difúzia
Endocytóza
Exocytóza
Transport pomocou prenášačov
Transpozīcia
Reduplikácia
Fertilizácia
Konjugácia
165. Chromatín tvorí:
Hmotu chromozómov
Celé jadro
Deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny
DNA a RNA
Obal jadra
tRNA a rRNA
Základ mitotického aparátu
Základ chromoplastov
166. Vyskytujú sa v cytoplazme buniek húb plastidy:
Áno
Niekedy
Nikdy nie
Podľa množstva kyslíka v prostredí
Huby nemajú plastidy
U vreckatých áno
U zygomycét áno
Len u zygomycét
167. Bunkové organely, ktorých základom sú biomembrány sa všeobecne nazývajú:
Membránové štruktúry bunky
Biomembrány bunky
Membránové organely bunky
Organelové štruktúry bunky
Ribozómy
Endoplazmatické retíkulum
Golgiho systém
Mitochondrie
168. Blastoméry sú:
Bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení
Bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty
Makrogaméty lastúrnikov
Dcérske bunky pri meióze
Bunky vzniknuté "brázdením" zygoty
Bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty
Bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení
Bunky vzniknuté blastuláciou
169. V anafáze mitózy:
Mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám
Mikrotubuly deliaceho vretienka sa predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám
Chromozómy sú priťahované k centriolám
Chromozómy sú priťahované k centroméram
Pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov
Pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov
Chromozómy sa skracujú a hrubnú
Chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky
170. Bunkový cyklus je:
Proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje
Proces delenia bunkových štruktúr
Proces vzniku novej molekuly DNA a RNA
Cyklicky sa opakujúce delenie buniek
Proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje
Proces cyklických zmien metabolizmu vírusov
Proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií
Pravidelné opakovanie interfázy a protofázy
171. V telofáze mitózy
Chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky
Deliace vretienko sa rozpadáva
Chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna
Vytvoria sa nové jadrové obaly
Obnovuje sa štruktúra jadier
Prebieha cytokinéza
Pripravuje sa S fáza
Pripravuje sa G2 fáza
172. Výsledkom meiotického delenia buniek sú:
Bunky s diploidným počtom chromozómov
Bunky s haploidným počtom chromozómov
Pohlavné bunky
Bunky so štyrmi chromozómovými sadami
Gaméty
Somatické bunky
Zygoty
Gametogónie
173. Z buniek ektodermy sa diferencujú:
Bunky receptov
Epitelové bunky pokožky
Bunky zažívacej sústavy
Bunky bakteriofágov
Nervové bunky
Bunky svalov
Bunky zamše
Bunky pľúc
174. Cytoskeletná sústava bunky:
Je tvorená membranami
Je tvorená mikrotubulami
Je tvorená mikrofilamentami a mikrotubulami
Je tvorená mikrofilamentami
Umožňuje oxidatívnu fosforyláciu
Tvorí základ biologickej membrány
Tvorí dynamický kostru bunky
Umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek
175. Predpokladom identity genómov materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je:
Zdvojenie DNA
Transkripcia
Replikácia DNA
Replikácia RNA
Translácia DNA
Syntetická fáza bunkového cyklu
Primárna štruktúra RNA
Diferenciácia
176. Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v:
G2 fáze
G1 fáze
S fáze
Profáze
Metafáze
Anafáze
Telofáze
Interfáze
177. O chemickom zložení bunkovéj steny eukaryotickej bunky platí, že:
Je rovnaké ako zloženie plazmatickej membrány
Je odlišné od zloženia plazmatickej membrány
U rastlín obsahuje celulózu aj chitín
U rastlín obsahuje celulózu
U živočíšnych buniek obsahuje aj lignín
U buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín
U špecializovaných buniek nemôže obsahovať bielkoviny, solí a vosky
U špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
178. Plazmodezmy sú:
Typ tkaniva
Typ prvoka
Typ spojenia rastlinných buniek
Typ spojenia vírusových buniek
Spojením plazmatických membrán susedných buniek
Spojením membrán chloroplastov susedných buniek
Štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva
Štruktúry, ktoré sťažujú prechod látok medzi bunkami a oslabujú mechanickú súdržnosť pletiva
179. Ribozómy prokaryotických buniek:
Sú bunkové organely zložené z biomembrány
Nachádzajú sa v cytoplazme
Nachádzajú sa v ich jadre
Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula
Podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula
Sú bunkové organely zložené z bielkovín a cukrov
Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
Sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
180. Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža aj ženy je:
Nepárny
Párny
Rovnaký
Jeden Z a dva Y
Jeden Z a ďalším je X alebo Y
Rôzny
Diploidný
Haploidný
181. Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí:
Raz
Raz, s jednou replikáciou DNA
Raz, s jednou replikáciou RNA
Dvakrát, s jednou replikáciou RNA
Na dve rovnocenné dcérske bunky
Na štyri bunky s rovnakým genómom
V G1 bunkového cyklu
V M fáze bunkového cyklu
182. Bunka priemerne:
Obsahuje viac lipidov ako sacharidov
Obsahuje viac bielkovín ako sacharidov
Obsahuje viac sacharidov ako lipidov
Obsahuje viac lipidov ako bielkovín
Obsahuje viac minerálnych látok ako lipidov
V sušine obsahuje najviac vody
Obsahuje hlavne vodu
V rovnakom pomere sú minerálne látky a nukleové kyseliny
183. Fázy bunkové cyklu eukaryotických buniek za normálnych okolností relatívne v priemere trvajú (ak celý cyklus je 100%):
G1 fáza - 30-40% bunkového cyklu
S fáza - 30-50% bunkového cyklu
G2 fáza - 10-20% bunkového cyklu
M fáza - 5-10% bunkevého cyklu
G1 fáza - 60-80% bunkevého cyklu
S fáza - 10-20% bunkevého cyklu
G2 fáza - 5-10% bunkevého cyklu
M fáza - 30-50% bunkevého cyklu
184. Čo sú lyzozómy:
Malé mechúriky tvorené z biomembrány
Malé mechúriky bez biomembrány
Organely rastlinných buniek
Organely prokaryotických buniek
Organely živočíšnych prokaryotických buniek
Organely živočíšnych buniek
Štruktúry, ktoré obsahujú tráviace enzýmy
Štruktúry, ktoré rozkladajú nepotrebné látky
185. K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:
Endoplazmatické retíkulum
Golgiho aparát
Bičíky
Ribozómy
Jadierko
Deliace vretienko
Chromozómy
Centriola
186. Ribozómy eukaryotických buniek:
Sú bunkevé organely zložené z biomembrány
Nachádzajú sa v cytoplazme
Sú zdrojom riboflavínu
Podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula
Podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula
Nie sú tvorené biomembránou
Sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA
Sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
187. Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú:
Monosacharidy (napr. fruktóza)
Monosacharidy (napr. sacharóza)
Disacharidy (napr. sacharóza)
Disacharidy (napr. glukóza)
Polysacharidy (napr. škrob)
Polysacharidy (napr. glykogén)
Polysacharidy (napr. galaktóza)
Monosacharidy (napr. glykogén)
188. Pre jednotlivé fázy bunkevého cyklu eukaryotických bunky platí:
V G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol
V S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromožómov
V G2 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra
V M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadra a zvyčajne aj bunka na dve dcérske bunky
V G1 fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromožómov, je tu hlavný kontrolný uzol
V S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromožómov
V G2 fáze - ubúdaju bunkevé štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromožómov
V M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadra a zvyčajne je tu hlavný kontrolný uzol cyklu
189. K fázami mitózy nepatrí:
S fáza
Anafáza
G1 fáza
Metafáza
G2 fáza
Profáza
Centrofáza
Telofáza
190. Dusíkové bázy sú v DNA komplementárne v pároch:
Adenín s cytozínom
Tymín s guanínom
Guanín s cytozínom
Uracil s tymínom
Adenín s uracilom
Tymín s adenínom
Cytozín s guanínom
Adenín s tymínom
191. Majú plazmidy schopnosť replikovať sa samostatne:
Majú, u hubiek
Majú, v hostiteľskej bunke
Niekedy
V závislosti od stavu jadra
Majú, nezávislé od chromozómov
Majú, spolu s chromozómami
Majú, mimo bunky
Majú, v profáze
192. Ako sa volá proces, vzniku dvoch nových a rovnakých molekúl DNA, identických s pôvodnou molekulou:
Replikácia
Transkripcia
Zdvojenie
Translácia
Komplementarita
Metafáza
Fertilizácia
Identifikácia
193. Aký význam majú plazmidy z hľadiska lekárskej praxe:
Určujú proti ktorému antibiotiku je príslušná baktéria rezistentná
Riadia tvorbu hormónov
Regulujú účinnosť antibiotik
Rozhodujú o patogénnosti baktérií
Zvyšujú citlivosť baktérií na antibiotiká
Kóduju enzýmy pre rozklad niektorých organických látok
Umožňujú vkladanie nových génov do buniek človeka
Umožňuje šírenie odolnosti proti antibiotikám medzi baktériami
194. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je:
Nukleozid
Nukleotid
Chromatín
Dusíka tá organická báza, pentóza a kyselina fosforečná
Purinová alebo pyrimidínova báza, pentóza, a H3PO4
Purinová alebo pyrimidínova báza, päťuhlíkatý cukor a H3PO4
Purinová alebo pyrimidínova báza, šesťuhlíkatý cukor a H3PO4
Dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná
195. Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA:
Pred mitotickým delením bunky
V anafáze mitotického delenia bunky
V profáze mitotického delenia bunky
V telofáze mitotického delenia buniek
V syntetickej fáze interfázy
V syntetickej fáze metafázy
V metafáze mitotického delenia bunky
V G1 fáze interfázy
196. Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula:
mRNA
tRNA
rRNA
Transferovej RNA
Mediátorovej RNA
Ribozómovej RNA
Informačnej RNA
ATP
197. Génové inžinierstvo sa zaoberá:
Šľachtením zvierat a rastlín
Technológiou vytvárania rekombinantných molekúl DNA
Prenosom ľudských génov do tzv. vektorových molekúl DNA baktériálnych plazmidov alebo vírusov
Metodikou prenosu jednotlivých génov in vitro
Umelým štiepením izolovaných molekúl DNA na samostatné gény alebo skupiny génov
Začleňovaním izolovaných génov a ich skupín do vhodných molekúl DNA
Masovou a lacnou produkciou dôležitých anorganických látok
Znižovaním účinnosti antibiotik
198. Nositeľom mimojadrových génov je:
Molekula DNA
Molekula ribozómovej RNA
Molekula mRNA
Molekula chlorofylu
Molekula proteínu
Molekula glykogénu
Plazmid
Kyselina deoxyribonukleová
199. Molekulu DNA tvoria:
Dva polypeptidové reťazce
Dva polynukleotidové reťazce
Dva reťazce tvorené tisíckami nukleotidov
Reťazce tvorené jedným polynukleotidom
Chromonémy
Chromoméry
Chromatín a bielkovíny
Polipeptidový a polynukleotidový reťazec
200. Podľa úseku CAT AAG TAC AAC CGT CAC v DNA vznikne mRNA:
GUA UUC AUG UUG CGA TGT
GUU UUC AUG UUG CCA GTG
GUU UUG AUG UUG GCA CTG
GUU AUG AUG UUG GCA GTG
GUU UUC AUG UUG GCA CTT
GUA UUC AUG UUG GCA GUG
GUU UUC AUC UUG CGA TAG
GUU UUC AUC UUC CCA GAG
Створюйте онлайн-тести
для контролю знань і залучення учнів
до активної роботи у класі та вдома
