1. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách, napr. Hummel – Hummelová, Fischer – Fischerová, Berger – Bergerová, 2. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva, napr. Varga – Vargová, Fuksa – Fuksová, Csóka – Csóková, Bulla – Bullová,
P o z n á m k a. – 1. Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk rumunského, albánskeho a tureckého pôvodu, ktoré sú zakončené na samohlásku -u, táto koncová samohláska sa spravidla vynecháva, napr. Olteanu – Olteanová, Dumitrescu – Dumitrescová. 2. Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová [vajldová]. V menách na -ce, -ge, -che sa toto e zachováva, lebo naznačuje výslovnosť predchádzajúceho písmena c ako s, g ako dž (v angličtine), ako ž (vo francúzštine), ch ako š, napr. Laplace [laplas] – Laplaceová [laplasová], Lagrange [lagránž] – Lagrangeová [lagránžová],
Od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na samohlásku - ě, resp. -e sa ženské priezviská tvoria tak, že prípona -ová sa pridáva k základu, ktorý zostáva po vynechaní koncovej samohlásky -ě, resp. -e, napr. Bičiště – Bičišťová, Purkyně – Purkyňová, Večeře – Večeřová,