1. Stav, keď sú životne deje obmedzené na minimum sa nazýva:
fagocytóza
anabióza
pinocytóza
aktivácia
depresia
redukcia
amitóza
konjugácia
2. Môžu sa bunky v niektorých druhoch kolónií špecializovať na určité funkcie:
A) nie
B) áno
C) áno, ak majú žľazy s vnútorným vylučovaním
D) všetky druhy, za optimálnych podmienok
E) áno, napr. u niektorých bičíkovcov
F) áno, tam kde prebieha výtrusovcov
G) áno, tam kde prebieha diferenciácia
H) áno, tam kde neprebieha diferenciácia
3. Reprodukčná izolácia druhu znamená, že:
A) druh je neohraničenou sústavou
B) druh je systémovou sústavou
C) druh je ohraničenou sústavou
D) druh je ohraničený možnosťou rozmnožovať sa tak, aby vzniklo plodné potomstvo
E) druhy sú navzájom medzi sebou ohraničené možnosťou rozmnožovať sa a ich potomstvo je neplodné
F) druh je otvorená sústava
G) príslušníci určitého druhu sa môžu navzájom krížiť a mať plodné potomstvo
H) príslušníci určitého druhu sa môžu navzájom krížiť a ich potomstvo nie je plodné
4. Význam vody v organizme:
A) pôsobí ako rozpúšťadlo mnohých látok
B) zúčastňuje sa transportu látok v organizme
C) vplýva na reguláciu teploty
D) umožňuje disociáciu molekúl látok na ióny
E) tvoria sa z nej aminokyseliny
F) zahusťuje hypotonické roztoky
G) bráni vstupu asociovaných látok do bunky
H) priamo sa zúčastňuje mnohých reakcií
5. Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame:
A) substrátovú
B) bunkovú
C) paralytickú
D) funkčnu
E) analytickú
F) katabolickú
G) anabolickú
H) reprodukčnú
6. Čo je podstatné pre vegetativne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti:
A) všetky potomci sú svojimi dedičnými vlastnsťami zhodní s rodičovským organizmom
B) niekedy nie sú potomci zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom
C) vedie k nárastu dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
D) niekedy sú potomci zhodní dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom
E) umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti
F) umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa objavujú u nich nové výhodné vlastnosti
G) umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu
H) nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
7. Gonochorizmus je:
A) odlíšenie samčích a samičích indivíduí
B) vývoj pohlavných orgánov
C) diferencováná pohlavnosť
D) podobnosť samčích a samičích indivíduí
E) jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét
F) jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét
G) jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty
H) jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogaméty
8. Prispôsobivosť organizmu k podmienkam vonkajšieho prostredia sa nazýva:
A) anabióza
B) autotrofia
C) adaptabilita
D) homeostáza
E) autolýza
F) heterotrofia
G) replikácia
H) mutácia
9. Inhibítory enzýmov:
A) sú látky nachádzajúce sa v bunke, ktoré aktívny enzým inaktivujú
B) sú látky nachádzajúce sa v bunke, ktoré väzbou na molekulu enzýmu inaktívny enzým aktivujú
C) sú látky, ktoré menia koncentráciu subsrátu
D) môžu meniť štruktúru aktívneho centra
E) sú látky nachádzajúce sa len v jadre, ktoré aktívny enzým inaktivujú
F) sú látky vystupujúce do buniek, ktoré väzbou na molekulu enzýmu inaktívny enzým aktivujú
G) sú látky v bunke, ktoré inaktívny substrát aktivizujú
H) sú látky v bunke, ktoré aktívny substrát inaktívuju
10. Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky:
A) áno, ale len u prokaryotických buniek
B) áno, ale len u eukaryotických buniek
C) niekedy, podľa typu genómu
D) áno, podľa charakteru bunkevého metabolizmu
E) áno, u všetkých buniek
F) spravidla len niekedy, podľa stravu metabolizmu
G) áno, ale len u vírusov
H) spravidla len niekedy, podľa typu bunky
11. V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov
A) v tom, že určitý enzým môže katalyzovať chemickú reakciu s ľubovoľným substrátom
B) v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom
C) v blokovaní špecifických chemických reakcií
D) v tom, že eným môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom
E) v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom
F) v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom
G) v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý
H) v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje subsrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum
12. Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi:
A) makroenergická fosfátová väzba
B) vodíkový mostík
C) mikroergická fosfátová väzba
D) peptidová väzba
E) akamuláčná väzba
F) akamuláčná fofátová väzba
G) fosfátový mostík
H) iónová väzba
13. Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí:
A) hypotonickom
B) hypertonickom
C) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke
D) v atonickom prostredí
E) izotonickom
F) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita rovnaká ako v bunke
G) v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita vyššia ako v bunke
H) v prostredí, ktoré je hustejšie, ako v bunke
14. Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov:
A) prítomnosť somatických buniek
B) diferencovánie buniek na gaméty
C) prítomnosť pohlavných chromozómov
D) prítomnosť vonkajších pohlavných orgánov
E) prítomnosť pohlavných buniek
F) diferencovánie buniek na zygoty
G) diferencovanie buniek na blastoméry
H) prítomnosť kopulácie
15. Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine:
A) štádiom moruly
B) štádiom blastuly
C) štádiom ektodermy, endodermy a mezodermy
D) štádiom gastruly
E) štádiom endodermy
F) štádiom mezodermy
G) štádiom mezoglei
H) štádiom ektodermy
16. Pri ktorom z dvoch hlavných spôsoov rozmnožovania mnohobunkových organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hládiska identický s rodičovským organizmom:
A) pri pohlavnom rozmnožovaní
B) pri nepríbuzenskom krížení
C) pri príbuzenskom kríženení
D) pri nepohlaňom rozmnožovaní
E) pri vegetatívnom rozmnožovaní
F) pri medzidruhovom rozmnožovaní
G) pri medzidruhovom krížení
H) pri sexuálnom rozmnožovaní
17. Aminokyseliny v molekule bielkovín sa spájajú väzbou:
A) nekovalentnou
B) estetickou
C) peptidovou
D) makroergickou
E) vodíkovou
F) glykozidickou
G) mikroergickou
H) kovalentnou
18. Konjugácia sa vyskytuje u:
A) vírusov
B) baktérií
C) riasničkavcov
D) hemosporídií
E) plazmidov
F) hubiek
G) človeka
H) placentovcov
19. Pohlavný dimorfizmus je:
A) odlíšenie spôsobu pohlavného rozmnožovania
B) odlíšenie jedincov primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi
C) existencia rovnakých mužských a ženských pohlavných buniek
D) odlíšenie jedincov gonádami, morfologickými a funkčnými vlastnosťami
E) odlíšenie samčich a samičích indivíduí primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi
F) odlišenie vonkajšieho a vnútorného oplodnenia
G) jav prítomný u semenných jednodomých rastlín
H) jav prítomný u dvojročných rastlín
20. Medzi aplikované biologické vedy patrí:
A) biofyzika
B) poľnohospodárska biológia
C) bionika
D) ontogenéza
E) medicína
F) molekulárna biológia
G) histológia
H) anatómia
21. K modelovým organizmom, ktoré sa používajú v biologických pokusoch patria:
A) virusy
B) baktérie
C) drozofily
D) obojživelníky
E) morčatá
F) eobionty
G) šimpanzy
H) ribozómy
22. Inbreeding je:
A) rozmnožovanie, pri ktorom v populácii pribúdajú heterozygoti
B) medzidruhové kríženie
C) príbuzenské kríženie
D) kríženie heterozygotov
E) metóda používaná v šľachtiteľstve
F) kríženie jedincov s veľmi podobnými genotypmi
G) porušenie panmixie, ktorého krajným typom je autogamia
H) rozmnožovanie, pri ktorom v populácii pribúdajú homozygoti
23. Energia, uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenie, ktorú nazývame:
A) nukleoproteid
B) nukleínová kyselina
C) ATP
D) hormón
E) adenozíntrifosfát
F) glykogén
G) centrozóm
H) adrenalín
24. Energetický metabolizmus možno charakterizovať ako:
A) premenu jednoduchých organických látok na zložitejšie
B) energiu obsiahnutú v organických látkach
C) chemické premeny, pri ktorých sa uvoľňuje energia schopná konať prácu (voľná energia) a následne spotrebovanie tejto energie
D) využitie tepelnej energie bunkou
E) chemické premeny, pri ktorých sa uvoľňuje informácia
F) proces výdaja nepotrebných látok z buniek
G) proces prijíma tepla do buniek
H) procesy získavania, premeny a uvoľňovania energie v bunkách
25. Vedecké zákony sú:
A) predpokladane domnienky
B) neoverené hypotézy
C) overené hypotézy, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia
D) overené hypotézy, ktoré vyjadrujú pracovné predpoklady
E) základe pracovné metódy dedukcie
F) základné pracovné metódy indukcie
G) overené predpoklady, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia
H) axiómy
26. Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha:
A) len u anaerobných organizmov
B) bez prijímania molekulového kyslíka z okolia
C) pri štiepení makroenergických väzieb
D) len za prítomnosti kyslíka
E) bez prítomnosti diapedézy
F) bez prítomnosti cukrov
G) u anaerobných organizmov
H) u aeróbnych organizmov
27. Čo sú enzýmy:
A) určitý druh hormónov
B) špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu
C) produkty žliaz s vnútorným vylučovaním
D) "nástroje" bunkového metabolizmu
E) špecifické miesto hypofyzárnych hormónov
F) "nástroje" prenosu látok v telových tekutínách
G) špecifické látky zabezpečujúce disociáciu NaCl
H) produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom
28. Ktoré je posledné štádium vývoja indivíduá:
A) pôrod zrelého novorodenca
B) dospelosť
C) obdobie 9. mesiaca vývoja plodu
D) smrť
E) staroba
F) narodenie
G) zhoršovanie funkcie organizmu
H) adolescencia
29. Medicína patrí medzi vedy:
A) hraničné
B) aplikované
C) fyziológie
D) fylogenetické
E) ontogenetické
F) morfologické
G) systematické
H) taxonomické
30. Katabolizmus je:
A) súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza latok
B) súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok
C) súbor bunkových procesov pri proteosyntéze
D) metabolické procesy pri reprodukcii bunky
E) súbor procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukoza sa oxidije až na CO2 a H2O
F) súbor bunkových procesov, ktoré sú základom proteosyntézy
G) súbor bunkových procesov, pri ktorých neprebiehajú metabolické procesy
H) sübor bunkových procesov, ktoré sú základom fotosyntézy
31. Do akých vyšších celkov sa roskupujú rozličné tkanivá:
A) do špeciálizovamých tkaniv
B) do orgánov
C) do takých, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie
D) do organizmov
E) do pletív
F) do tkanivových kultúr
G) do indivíduí vyššeiho radu
H) do bunkových kolónií
32. Z hľadiska zložitosti jednotlivca organizmy delíme na:
A) nebunkové, jednobunkové, mnohobunkové
B) jednobunkové, mnohobunkové a indivíduá vyššieho stupňa
C) nebunkové, jednobunkové, mnohobunkové, bunkové kolónie
D) vírusy, jednobunkové, mnohobunkové
E) jednobunkové, bunkové kolónie a mnohobunkové
F) prokaryotické a eukaryotické
G) vírusy, bunkové kolónie a mnohobunkové
H) vírusy, protozoa a protofyta
33. Keď sa rozštiepi jedna makroergická väzba, uvoľní sa energia približne:
A) 50 J
B) 50 kJ
C) 75 kJ
D) 90 J
E) 5000 J
F) 50000 J
G) 5 kJ
H) 50 gJ
34. Epitely majú funkciu:
A) resorpčnú
B) vstrebávaciu
C) podpornú
D) prevodovú
E) kryciu
F) vylučovaciu
G) ochrannú
H) kontrakčnú
35. Medzi vedy vývoji patrí:
A) veda o dedičnosti a premenlivosti
B) veda o vývine jedinca
C) fylogenéza
D) embryológia
E) veda o zárodočnom vývine
F) náuka o vyhynutých organizmoch
G) náuka o stavbe tkanív a pletív
H) veda o stavbe a tvare organizmov
36. V čom spočíva funkčná špecifickosť enzýmov:
V tom, že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie
V tom, že určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií
V tom, že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickej aktivity bunky
V tom, že jeden enzým môže katalyzovať reakciu so substrátom s určitou funkčnou skupinou
V tom, že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu
V tom, že každý enzým, ak je prítomný v bunke môže katalyzovať akúkoľvek reakciu
V tom, že každý enzým zabezpečuje funkciu len u určitého enzýmu
V tom, že zabezpečujú fungovanie autolýzy
37. Fertifikácia je:
Oplodnenie
Splynutie gamét opačného pohlavného typu
Splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom
Splynutie gamét rovnakého pohlavného typu
Proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty
Proces, ktorý neprebieha u izogamet
Proces, ktorý prebieha aj u izogamet
Proces, ktorý prebieha aj u anizogamét
38. Medzi vedy o vývoji nepatrí:
Deontológia
Embryológia
Fylogenéza
Paleontológia
Ontogenéza
Genetika
Anatómia
Histológia
39. Bunky podobnej štrúktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:
Špecializované bunky
Tkanivá
Sústavy orgánov
Orgány
Pletivá
Pletivá u živočíchov
Pletivá u baktérií
Indivíduá vyššieho radu
40. Aké rastlinné pletivá rozlišujeme podľa zhrubnutia bunkovej steny:
Mezenchým
Parenchým
Kolenchým
Prozenchým
Sklerenchým
Chýmus
Mezoglea
Coelom
41. Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu:
Charakterom nebielkovinnej zložky substrátu
Určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu
Určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu
Určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly
Určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmy
Náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly
Určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu
Sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu
42. Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu:
Embryonálnu
Perinatálnu
Postembryonálnu
Prekoncepčnú
Blastulačnú
Embryogenézu
Diploidnú
Reprodukčnú
43. Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá:
Adolescencia
Vonkajšie oplodnenie u rýb
Partenogenéza
Vnútorné oplodnenie u vtákov
Izogamia
Anizogamia
Fertilizácia
Kopulácia
44. Anabolizmus je:
jav vyplývajúci z konzumovania anabolík
súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok
súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok
súbor bunkových procesov po smrti bunky
jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu
súbor bunkových oxidácií
súbor procesov v anafáze
súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch
45. Regulácia v bunke je ovplyvnená:
Zmenou pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme
Množstvom enzýmov v cytoplazme a bunkových štruktúrach
Nukleovými kyselinami
Zmenou aktivity enzýmov v cytoplazme
Spomalením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme
Znížením množstva vody bunke
Zmenou aktivity enzýmov v bunkových štruktúrach
Zrýchlením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme
46. Hermafroditizmus je:
Obojpohlavnosť
Vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca
Rozlíšenie pohlaví
Vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca
Gonochorizmus
Prítomný napr. u niektorých mechúrnikov
Prítomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín
Základ pohlavného rozmnožovania
47. Anatómia patrí medzi vedy:
Skúmajúce stavbu tkanív
Systematické
Skúmajúce stavbu a tvary organizmov
Morfologické
Taxonomické
Fyziologické
Skúmajúce stavbu a funkciu buniek
Aplikované
48. Prapohlavné bunky, z ktorých vznikajú gaméty sú:
Diploidné
Nediferencované
Haploidné
Diferencované
Diploidné a nediferencované
Diploidné a diferencované
Haploidné a nediferencované
Haploidné a diferencované
49. K významným predstaviteľom biológie patrí:
Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy
Mendel - zakladateľ binomickej nomenklaúry
Vesalius - ktorý položil základy vedeckej anatómie
Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA
Pasteur - ktorý zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy
Harley - o bjaviteľ krvného obehu
Darwin - ktorý formuloval vývojovú teóriu
Linné - zakladateľ genetiky
50. Regulácie vo vyšších mnohobunkových organizmoch prebiehajú pod kontrolou:
Ústredných regulačných mechanizmov
Bunkového jadra
Regulačných a štruktúrnych génov
Špecifickej imunity
DNA
RNA
Centralizovanej nervovej sústavy a hormonálnej sústavy
Mechanizmov zabezpečujúcich homeostázu a integrity organizmu
51. Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú:
Pohlavné
Vegetativne
Nepohlavné
Sexuálne
Cystácia
Sporulácia
Kopulácia
Gametogónia
52. Čo obsahuje molekula ATP:
Adenín
Ribózu
Tymín
Zvyšky kyseliny trihydrogénfosforčnej
Alanín
Guanín
Deoxyribózu
Tubulín
53. Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky:
Anabolizmus
Krebsov cyklus
Oxidatívna fosforylácia
Katabolizmus
Transkripcia
Redukcia
Anaeróbna glykolýza
Bazálny metabolizmus
54. Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu:
Sacharóza
Celulóza
Glukóza
Chitín
Škrob
Glykogén
Fruktóza
Galaktóza
55. Spôsob riadenia, spoločný pre všetky mnohobunkové organizmy je:
Nervovou sústavou hormónmi
Hormónmi
Nervovou sústavou
Osobitnými chemickými látkami
Nazývaný metabolizmom
Nazývaný adaptáciou
Závislý od chemických molekúl so špecifickým účinkom
Udržiavaný premenlivosťou vnútorného prostredia
56. Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou:
Fylogeneticky staršia
Fylogeneticky mladšia
Rýchlejšie nastupujúca ako nervová
Vývojové sú obe rovnako staré
U rastlín potlačená
Pomalšie nastupujúca ako nervová
U rastlín výlučným spôsobom riadenia
Prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov
57. Diferenciácia je:
Proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom
Tvorenie orgánov počas oogenézy
Rozlišovanie pohlavia
Proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou
Proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou
jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký
jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký
Dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
58. Medzi fyziologické vedy patrí:
Fyziológia človeka
Ekológia
Genetika
Fyziológia živočíchov
Veda, ktorá študuje funkcie jednotlivých orgánov živých sústav
Fyziológia rastlín
Pedagogika
Bionika
59. Mikrobiológia patrí medzi vedy:
Systematické
Spojovacie
Morfologické
Taxonomické
Fyziologické
O vývoji
Hranične
Aplikované
60. Medzi samostatné biologické vedy patrí:
Cytológia a molekulárna biológia
Molekulárna biológia a genetika
Genealógia a ontogenéza
Cytológia a genetika
Pedagogika a ontogenéza
Ontogenéza a genetika
Paleontológia a ontogenéza
Molekulárna biológia a cytológia
61. Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú:
Vajíčka
Spermatozoidy
Vajcové bunky
Spermatické bunky
Gonády
Spermie
Ikry
Mikrogaméty
62. Samičie gaméty človeka sú:
Plemenníčky
Zárodočníky
Vajíčka
Mikrospóry
Žlté telieska
Oosféry
Makrogaméty
Makrospóry
63. Model priestorovej DNA vypracovali:
V roku 1952
V roku 1953
F.H.Crick
J.D.Watson
J.G.Mendel
V roku 1970
T.Schwann
M.Malpighi
64. O makromolekulárných organických látkach živých organizmov platí, že:
Vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka
Patrua k nim napr. bielkoviny
Patria k nim napr. kyseliny
Patria k nim napr. polysacharidy
Patria k nim napr. monosacharidy
Patria k nim napr. nukleozidy
Ich prītomnosť je charakteristická pre živé sústavy
Vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka
65. O mikrobiológii platí, že
Patrí medzi vedy systematicky
Sa delí na virológiu a histológiu
Nepatrí medzi vedy vývinove
Nepatrí medzi vedy taxonomické
Patrí medzi vedy fyziologické
Študuje živočíchy, rastliny a človeka
Sa delí na virológiu a bakteriológiu
Študuje mikroorganizmy
66. Hierarchické usporiadanie podľa a zložitosti - od najjednoduchšieho po najzložitejšie, v organizme človeka je:
Bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, organizmus
Bunka, orgán, orgánová sústava, tkanivo, organizmus
Bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, jedinec
Tkanivo, orgán, bunka, orgánová sústava, organizmus
Bunka, tkanivo, orgánová sústava, jedinc, orgán
Bunka, orgán, tkanivo, orgánová sústava, organizmus
Bunka, tkanivo, orgánová sústava, orgán, organizmus
Organizmus, bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava
67. Typy epitelov sú:
Parenchýmový
Krycí - cylindrický
Krycí - dlaždicovitý
Krycí - nervový
Krycí - kontraktilný
Resorpčný
Žľazový
Sklerenchýmový
68. Metódy bádania používané v biologických vedách sú:
Pozorovanie
Vedecký opis
Pokus
Experiment
Porovnávacia metóda
Demokracia
Defenestrácia
Konjugácia
69. Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú:
Zloženie z organických látok, najmä makromolekulárných
Metabolizmus
Životne prejavy sú viazané na bunky
Vnímavosť
Rozmnožovanie
Schopnosť meniť sa
Zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárných
Životné prejavy nie sú viazané na bunku
70. Voda:
Je akamulátorom tepelnej energie
Je zlým vodičom tepla
Je dobrým vodičom tepla
Má najväčšie merné teplo
Má najmenšie merné teplo
Nemá veľký význam v bunkách
Je účinným rozpúšťadlom mnohých látok
Je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok
71. Medzi aplikované biologické vedy nepatrí:
Biofyzika
Poľnohospodárska biológia
Bionika
Ontogenéza
Medicína
Molekulárna biológia
Histológia
Ekológia
72. Biotickými faktormi prostredia sú:
Závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných
Vzťah hostiteľ a parazit
Symbióza
Činnosť ostatných organizmov v biocenóze
Teplota
Atmosferický tlak
Svetelná energia
Obsah biogénnych prvkov
73. Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje:
Škrob
Sacharóza
Fruktóza
Guanín
Glykogén
Glukóza
Lignín
Celulóza
74. Bionika patrí medzi vedy:
Systematické
Taxonomické
Hraničné
Aplikované
Ontogenétické
Morfologické
Fyziologické
Fylogenetické
75. O regulačných mechanizmoch mnohobunkových organizmov platí, že:
Koordinujú priebeh rozličných životných funkcií
Nenachádzajú sa v živých sústavách
Sú typické pre prokaryotické organizmy
Ich činnosť nie je ovplyvnená zmenou aktivity enzýmov
Riadia priebeh rozličných životných funkcií
Nezabezpečujú stálosť vnútorného prostredia
Minimalizujú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými hodnotami regulovanej veličiny
Podliehajú zákonitostiam biokybernetiky
76. Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu:
Sacharóza
Celulóza
Glukóza
Chitín
Škrob
Glykogén
Fruktóza
Galaktóza
77. Medzi samostatné biologické vedy nepatrí:
Anatómia
Genetika
Ontogenéza
Biofyzika
Pedagogika
Molekulárna biológia
Paleontológia
Cytológia
78. Biológia:
Využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus
Je veda o živej prírode
Skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav
Skúma vzťahy živých sústav k ich nežievému okoliu
Sa delí na systolické, taxonomické, morfologické a fyziologické vedy
Sa delí na systematické vedy - botaniku a fyziológiu
Sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji
Sa delí na vedy o vývoji, systematické, fiziologické a morfologické vedy
79. Abiotickými faktormi prostredia sú:
Teplota
Atmosférický tlak
Svetelná energia
Obsah biogénnych prvkov
Kvapalný stav vody
Adaptabilita
Metabolizmus
Rozmnožovanie
80. Bielkoviny:
Majú pre bunku základný význam
Sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr
Majú dôležitú úlohu pri regulácii v bunke
V niektorých prípadoch sú zásobou energie a aminokyselín
Sú nositeľom genetickej informácie
U nebankových organizmov sa nevyskytujú
Majú najviac 10 atómov uhlíka
Sú zložené z polynukleotidov
81. Priemerné zastúpenie najdôležitejších zlúčenín v živých organizmoch je:
Voda 65%
Bielkoviny 12%
Sacharidy 9%
Lipidy 8%
Minerálne látky 3%
Nukleové kyseliny 3%
Bielkoviny 65%
Nukleové kyseliny 12%
82. Aký je význam bielkovín:
Majú dôležitú funkciu pri regulácii pôrodnosti
Majú dôležitú funkciu pri regulácii dejov v bunke
Majú dôležitú funkciu pri regulácii chemických reakcií
Sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr
V semenách sú zásobou energie a aminokyselín
Sú hlavnou zásobnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr
Majú transportnú funkciu, napr. protilátky
Majú význam pre chemické premeny všetkých ostatných látok
83. Charakteristiky, ktoré definujú organizmus ako jedinca sú:
je priestorovo ohraničenou sústavou
je časovo ohraničenou sústavou
má individuálny vývin
jeho život trvá od vzniku do smrti
má ontogenetický vývin
má znaky určujúce jeho príslušnosť k niektorému druhu
medzidruhová reprodukcia
je časovo neohraničenou sústavou
84. Histológia:
skúma stavbu tkanív živočíchov
patrí medzi vedy systematické
skúma makroskopickú stavbu orgánov
patrí medzi vedy morfologické
patrí medzi vedy taxonomické
skúma stavbu pletív živočíchov
skúma stavbu pletív rastlín
patrí medzi vedy aplikované
85. Virológia je:
náuka o baktériách
náuka o vírusoch
súčasť anatómie
súčasť mikrobiológie
patrí k mikrobiológii ako samostatnej biologickej vede
patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede
patrí k protozoológii
patrí k bakteriológii
86. K významným vedcom, ktorí žili v 18.storočí patrí'
J. G. Mendel
A. I. Oparin
Ch. Darwin
C. Linné
W. Harvey
J. D. Watson
A. Vesalius
L. Pasteur
87. Bakteriológia:
Študuje vírusy
Študuje baktérie
Študuje bakteriofágy
Patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede
Je súčasť mikrobiológie
Je súčasť protozoológie
Je súčasť virológie
Patrí k mikrobiológii ako taxonomickej biologickej vede
88. Traubeho mechúrik je:
útvar na modelovanie nervovej činnosti
útvar na modelovanie činnosti svalov
rastový osmotický útvar
rastový hormón
súčasť Golgiho aparátu
súčasť endoplazmatického retikula
lyzozóm húb
rastový mechúrik zložený z biomembrány
89. Fyziológia sa zaoberá:
štúdiom funkcie orgánov a organizmov
skúmaním štruktúry bunick živého organizmu
skúmaním vývoja orgánov
štúdiom morfologických zmien živého organizmu
skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov
štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia
štúdiom chorobných zmien štruktúr organizmu, ktoré nastávajú pôsobenim činifeľov vonkajšieho prostredia
skúmaním základných životných prejavov
90. Transparentné proteíny plazmatickej membráný sú:
Bielkoviny zabezpečujúce prenos látok z jadra do cytoplazmy
Bielkoviny prítomné na centromére, ktoré umožňujú jej pripojenie na vlákienka deliaceho vretienka a tým umožňujú transport chromozómu v mitóze
Všetky bielkoviny plazmatickej membráný
Niektoré bielkoviny plazmatickej membráný, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
Všetky bielkoviny plazmatickej membrány, ktoré stratili schopnosť špecifický viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány
Schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne
Základné jednotky fagocytózy
Niektoré bielkoviny cytoskeletu podieľajúce sa na tvorbe vlákienok deliaceho vretienka
91. Na povrchu buniek sa môže nachádzať:
jadrový obal
Aglutinogény
Kukla
Bunková stena
Slizovitá vrstva (púzdro)
Pelíkula
Kortex
Kapacida
92. Jadro prokaryotických buniek:
Tvoria dva homologické chromozómy
Tvorí jeden chromozóm
Pozostáva z jednej molekuly DNA
Vytvára jedna molekula RNA
Má obal z jednej membrány
Má obal z dvoch membrán
Je tvorené plazmidom
Obsahuje dva polynukleotidové reťazce RNA
93. Teplová bunka človeka má za normálnych okolností:
Dve chromozómové sady
Jednu chromozómovú sadu
Dva chromozómy
Štyrí chromozómové sady
Diploidný počet chromozómov
Haploidný počet chromozómov
Aneuploidný počet chromozómov
Pár pohlavných chromozómov
94. Bunkové delenie sa zastaví:
Pri nedostatku živín
Pri nevhodnej teplote
Pri nahromadení škodlivých látok
Pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia
V G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok
V G2 fáze po pôsobení stimulujú ich látok
V hlavnom kontrolnom uzle S fázy
Pri prítomnosti stimulujúcich látok
95. Pre G1 fázu bunkového cyklu je charakteristické:
Prebiehajú syntetické procesy
Pripravuje sa replikácia mRNA
Bunka rastie
Pripravuje sa replikácia jadrovej DNA
Nachádza sa tu hlavný kontrolný uzol
Chromozómy sa skracujú a hrubnú
Vytvárajú sa dve nové jadrá
Prebieha cytokinéza
96. Čo sú aktivátory enzýmov:
Látky v bunke, ktoré väzbou na molekulu enzýmu aktívny enzým inaktivujú
Látky v bunke, ktoré inaktívny enzým aktivujú
Látky, ktoré menia koncentráciu subsrátu
Látky, ktoré rozkladajú molekulu enzýmu
Látky v bunke, ktoré riadia syntézu enzýmov
Látky, ktoré aktivizujú inaktívny substrát
Látky z okolia bunky, ktoré inaktivujú aktívny enzým
Látky v bunke, ktoré umožňujú aktivizovať substrát
97. Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek:
Mitochondrie, endoplazmatické retíkulum, Golgiho systém, ribozómy a plastidy
Mitochondrie, endoplazmatické retíkulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly
Mitochondrie, endoplazmatické retíkulum, Golgiho systém, plastidy a chromozómy
Bunkové inklúzie, mitochondrie, endoplazmatické retíkulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly
Endoplazmatické retíkulum, Golgiho systém, plastidy, vakuoly a mitochondrie
Vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retíkulum
Golgiho systém, endoplazmatické retíkulum, centriola, mitochondrie a vakuoly
Golgiho systém, endoplazmatické retíkulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly
98. Biomembrány sa skladajú z:
Dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
Dvoch vrstiev bielkovín a molekúl sacharidov
Dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl sacharidov
Jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín
Dvoch vrstiev molekúl bielkovín a dvoch vrstiev molekúl polysacharidov
Jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovín
Fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín
Celulózovej siete vyplnenie bielkovinami a polysacharidmi
99. V metafáze mitózý sa chromozómy:
Zoraďuju do centrálnej roviny
Zoraďujú do rovníkovej roviny
Zoraďujú k pólom bunky
Skracujú a hrubnú
Pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy
Od seba oddelia
Redukujú
Zhlukujý do nových jadier
100. Z koľkých biomembrán sú tvorené mitochondrie:
Nemajú membránovú štruktúru
Z dvoch
Z troch
Z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej zriasnenej
Z jednej
Z dvoch - vonkajšieho zvrásneného obalu a vnútornej
Jednej alebo dvoch, podľa tvaru buniek
Jednej alebo dvoch, podľa tvaru mitochondrií
Створюйте онлайн-тести
для контролю знань і залучення учнів
до активної роботи у класі та вдома